Chiracova kritika kandidátov

Mlčanie jahniatok a právo na vlastný názor

Vysokú hru advokácie pripomínali včera vyhlásenia popredných európskych štátnikov. Nasledovali potom, čo francúzsky prezident Jacques Chirac v pondelok po summite EÚ v Bruseli ostro kritizoval proamerický postoj kandidátskych krajín v irackej kríze. Ich správanie označil za absolútne nevhodné, ľahkomyseľné, nezodpovedné a nebezpečné, pričom varoval, že ich prijatie do EÚ musia schváliť členské štáty a stačí nesúhlas jedného, aby k rozšíreniu nedošlo. To je už takmner vyhrážka, prinajmenšom varovné no-no-no. „Tieto krajiny premárnili veľkú príležitosť na to, aby mlčali,“ vyhlásil Chirac v nezvyčajne ostrom vystúpení na adresu Slovenska a ďalších kandidátskych krajín. Francúzsko sa možno cíti postojom budúcich súputníkov v EÚ pokorené a to dokonca na domácej európskej pôde, ak by však Slováci a ďalšie ním kritzované národy iba mlčali (nevyjadrili svoje stanovisko), nepodobalo by sa to na „mlčanie jahniatok“? Tzv. list ôsmich na podporu USA, pod ktorý sa podpísala z kandidátskych krajín ČR, Maďarsko a Poľsko, vyvolal podľa neho krízu v EÚ. List, spolu s proamerickým vyhlásením Vilniuskej desiatky bol podľa Chiraca namierený proti spoločnej zahraničnej politike EÚ. „Vstup do EÚ si vyžaduje aspoň minimálne brať do úvahy ostatných, aspoň minimálne konzultácie. Keď narazíte na prvú zložitú tému a začnete dávať stanoviská bez konzultácií s ostatnými, je to nezodpovedné a v každom prípade nie dobré správanie,“ dodal Chirac na adresu kandidátov, ktorí podľa neho podcenili nebezpečenstvo, ktoré predstavuje príliš rýchle vyjadrenie podpory americkým stanoviskám.

Reakcie stredo- a východoeurópskych kandidátskych krajín nedali na seba dlho čakať. Kým premiér SR M. Dzurinda povedal, že Chiracov prejav nevníma nijako dramaticky, ministertsvo zahraničných vecí SR pondelkovú kritiku Chiraca považuje za neopodstatnenú. Bulhari, Poliaci a Litovci včera jasne naznačili, že francúzsky prezident to slovne prehnal a jeho vyhlásenie „založené na emóciách“ bolo nepríjemné, „škodlivé a nepotrebné“.

Na opačnom konci starého kontinentu sa Chiracove slová taktiež nstretli s pochopením. Európsky komisár pre vonkajšie vzťahy Chris Patten situáciu zľahčil slovami, že EÚ je našťastie politický klubom a nie Varšavskou zmluvou, čím povedal, že kandidátske krajiny majú právo na svoj názor a majú ho právo vyjadriť. Na adresu Chiraca povedal, že by bolo potrebné vyhýbať sa vynášaniu otázky rozširovania EÚ do irackej otázky a bolo by „treba preukázať určitú veľkorysosť k tým, ktorí s nami nesúhlasia“. Predseda Európskeho parlamentu Pat Cox včera bránil kandidátske krajiny za ich postoje v irackej kríze a vyhlásil, že ich čiastočne zavinila aj neschopnosť EÚ dohodnúť sa na jasnom stanovisku k tejto otázke. „Každý členský štát EÚ mal plné právo vyjadriť svoj národný postoj k irackej otázke. Prečo by mali mať pristupujúce krajiny menej práv ako ostatní?“ pýta sa šéf EP. Britský premiér Tony Blair sa včera zastal troch východoeurópskych štátov - Poľsko, Maďarsko a Česká republika -, ktoré sa v irackej kríze postavili na stranu USA. „Poznajú hodnotu súdržnosti Európy a Ameriky,“ povedal.

(jnk)