Ženeva nám vyjasnila pojmy

Dosiahnuť moderné pracovnoprávne vzťahy nie je jednoduché

Sociálny dialóg predurčí konečnú podobu Zákonníka práce. To je podľa ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Ľudovíta Kaníka prvý záver z minulotýždňových rokovaní v Ženeve na pôde Medzinárodnej organizácie práce (MOP), kde sa stretol aj s generálnym tajomníkom MOP Juanom Somaviom. „Zhodli sme sa, že novela Zákonníka práce je plne v súlade s pravidlami Európskej únie aj MOP a je len na sociálnych partneroch, kde umiestnia v jestvujúcom diapazóne možností svoju úpravu,“ povedal minister pre Hd. V rámci MOP, ale aj Európy jestvujú totiž veľmi rôznorodé poňatia pracovného kódexu. Experti MOP, ktorí pripravujú stanovisko k novele, chceli spoznať podrobnejšie stanoviská sociálnych partnerov. Okrem pracovníkov ministerstva, zástupcov odborárov a zamestnávateľov sa na konzultáciách zúčastnil aj predseda Výboru NR SR pre sociálne veci a bývanie Vojtech Tkáč. Podrobné písomné stanovisko MOP k návrhu novely by sme mali dostať do konca marca, harmonogram prijímania tejto dôležitej legislatívnej normy však bude aj dovtedy riadne pokračovať. Naďalej rokuje pracovná skupina, tento piatok bude návrh novely témou tripartity. Aj keď v niektorých sporných otázkach dokázali sociálni partneri dospieť ku konsenzu, otvorených problémov zostáva ešte stále dosť. Podľa Petra Gajdoša, viceprezidenta Konfederácie odborových zväzov (KOZ), odborári chápu nevyhnutnosť flexibility, ktorú chce nový pracovný kódex dosiahnuť. „Avšak MOP zastáva názor, že flexibilita sa musí lepšie zaplatiť,“ dodáva. Juraj Borgula, ktorý reprezentoval v Ženeve Asociáciu zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) to síce chápe, ale myslí si, že

ešte nie sme

v takej situácii ako v západných krajinách, kde cez personálne agentúry zamestnávajú 2 až 4 % všetkých zamestnancov. „U nás to môže byť pár tisíc ľudí,“ hovorí. „Mali by sme sa teda zamyslieť, či tento spôsob naozaj podporíme, ak stanovíme zo zákona rovnakú platbu, či by sme to nemali nechať na sociálnych partneroch. Aby sme tento spôsob hľadania práce a získavania pracovných miest nezlikvidovali už v začiatkoch.“ Legislatívna úprava je aj v záujme samotných personálnych agentúr. Peter Gajdoš k tomu dodáva, že je potrebné jasne definovať v zákone tak povinnosti personálnej agentúry, vyplývajúce z pracovnoprávneho vzťahu, ako aj povinnosti zamestnávateľa, ktorý si pracovnú silu prenajme.

Osobitnou oblasťou, ktorá bola predmetom konzultácií, sú kolektívne pracovnoprávne vzťahy. J. Borgula poukazuje na to, že u nás bol vývoj odborov i zamestnávateľov na desaťročia prerušený. „Preto je otázka reprezentatívnosti u nás oveľa vážnejšia ako inde v Európe,“ zdôrazňuje. „Početnosť odborárov nie je až taká dôležitá ako ich sila, teda či odbory dokážu zorganizovať aj nečlenov za záujmy zamestnancov,“ vysvetľuje zasa P. Gajdoš a dodáva: „V Ženeve jednoznačne zaznelo, že odbory sú hlas, ktorý zastupuje pracujúcich a legislatíva nesmie podkopávať činnosť odborov. Naopak, má podporovať kolektívne vyjednávanie, ktoré patrí medzi

prioritné hodnoty

Európskej únie, z čoho vyplýva, že odborári by mali mať minimálne také výhody ako členovia zamestnaneckých rád.“ Experti MOP vysvetlili účastníkom rokovaní rôzne varianty, akými možno riešiť konkrétne problémy. „Odporučili nám však, že by sme mali zohľadňovať právo Európskej únie, keďže tam smerujeme,“ sumarizuje P. Gajdoš. „Ale aj v rámci EÚ sú rôzne právne úpravy. Napríklad Nemecko nepozná minimálnu mzdu a minimálne mzdové tarify, zatiaľ čo Francúzsko áno,“ uvádza príklad P. Gajdoš. „My si myslíme, že v prechodnom období by mala byť úprava pracovnoprávnych vzťahov jednoznačnejšia, teda uviesť pri každom inštitúte jeho minimálnu či maximálnu hranicu,“ myslí si viceprezident KOZ. „Aby bolo napríklad jasné, že ak je možnosť dať odstupné, aká má byť jeho minimálna výška.“ Juraj Borgula netají spokojnosť s rokovaniami: „Potvrdili nám, že to, čo sledujeme v novele, je správne.“ Za anachronické experti

označili kontrolu

bezpečnosti práce odbormi, povedal nám Ľ. Kaník. Pripustil však, že jediný dôvod, pre ktorý „by sme mohli po isté obdobie tento inštitút tolerovať, je fakt, že Národný inšpektorát práce nemá dostatočné kapacity, aby úlohy v tejto oblasti zvládol vlastnými silami.“ Poslanec NR SR Vojtech Tkáč, ktorého cesta do Ženevy vzišla z požiadavky sociálnych partnerov, niekedy „chodí po Európe aj v drese MOP ako jej expert“. Týždeň pred Ženevou bol v Bruseli, kde rokoval Svetový výbor MOP pre sociálne aspekty globalizácie s vedením Európskej komisie. „Tam som si tisíckrát pripomenul to, čo sa následne stalo pri konzultáciách v Ženeve. Celý svet dnes jednoznačne preferuje

sociálnu dimenziu

globalizácie, ale aj ekonomických procesov.“ V súvislosti so Zákonníkom práce podľa V. Tkáča nemožno očakávať od MOP absolútny návod ani razantné postoje, čo je správne a čo nie je. Dominuje vnútroštátna legislatíva a v rámci nej sociálne partnerstvo. „Vždy však hovorím, že posledným stupňom tripartity je parlament. Ten v konečnom dôsledku rozhodne. Tak to bolo aj pri nešťastnom schvaľovaní pôvodného Zákonníka práce, lebo v tom čase tu bol súboj o osem vyšších územných celkov, boj proti komárňanskej župe a, žiaľ, doplatil na to práve pracovný kódex. To by sa v slušnom parlamente opakovať nemalo. Na normy kódexového typu by si mal parlament nájsť dostatok času.“ Po zaslaní „hĺbkového stanoviska MOP“ je šanca, aby ho pri druhom a treťom čítaní Zákonníka práce mali už k dispozícii aj poslanci. V súvislosti s pracovným kódexom zdôraznil, že ak ide o zníženie nezamestnanosti, jednou z techník je skrátenie pracovného času a obmedzenie úväzkov. Teda či dvaja budú robiť po štyri hodiny alebo jeden pracovník osem hodín a jeden bude na ulici. „Toto si zrejme vláda chce uvedomiť, ale nie vždy sa to v novele podarilo, lebo tieto otázky liberalizuje. A tak je možné, že niekto absorbuje aj tri-štyri pracovné úväzky a dvaja na ulici skutočne aj ostanú. Vláda si musí

stanoviť cieľ,

a tým je zníženie nezamestnanosti. Novela pracovného kódexu vo vládnom návrhu vôbec nesmerovala k znižovaniu nezamestnanosti. Práve naopak.“ Podľa V. Tkáča osobitnou kapitolou je posilnenie závodných rád, postupné vytláčanie odborov „za brány podnikov“ a presun odborových práv na odborové zväzy. „To je objektívny proces, ktorému sa nevyhnú ani slovenské odbory. Budú zrejme musieť strpieť takéto postupné vytláčanie. To znamená, že musia zmeniť stratégiu a posilniť odbornosť v kolektívnom vyjednávaní.“ Otázka flexibility pracovnej sily je podľa V. Tkáča dôležitá z hľadiska prílevu zahraničných investícií. "Flexibilita však naráža na dosiahnutú úroveň sociálnych a ekonomických práv zamestnancov. MOP stanovila minimá a naša flexibilita by ich mala dodržiavať. Lebo sociálne práva uznáva aj Medzinárodný menový fond a Svetová banka. A teraz jedno „tajomstvo“, ktoré nikto nechce na Slovensku vidieť. Od 16. januára 1992 platí zákon o mzde. Dnes je absorbovaný v novom Zákonníku práce. Od toho dátumu za výšku miezd zodpovedajú sociálni partneri. Nie vláda. Preto nech si aj odbory spytujú svedomie, či dobre vyjednávali,“ uzavrel V. Tkáč.

Zuzana Krútka

Vladimír Turanský