Verím, že štrajk už nebude

Štrajk železničiarov, ktorý sa začal v piatok 31. januára, ochromil dopravu v celej sieti Železníc SR. Do štrajku sa zapojili všetky rozhodujúce uzly, ako je Bratislava, Žilina, Zvolen a Košice. Napriek viacerým rokovaniam vedenia Železníc SR (ŽSR) a Železničnej spoločnosti (ZSSK) s predstaviteľmi Centrálneho štrajkového výboru sa nepodarilo dospieť k racionálnej dohode. V tretí deň štrajku sa však situácia radikálne zmenila, pretože v pondelok 3. februára večer Okresný súd Bratislava I, krátko po 18.00 hod. vydal predbežné opatrenie, ktorým nariadil prerušenie štrajku železničiarov. Po rozhodnutí súdu sa začala obnova prevádzky najskôr v nákladnej, a potom aj v osobnej doprave. Generálny riaditeľ ZSSK Ing. Pavol Kužma v tejto súvislosti poskytol Hospodárskemu denníku rozhovor.

Ako možno hodnotiť činnosť Železničnej spoločnosti v prvom roku transformácie a v prvom roku samostatnej existencie?

P. Kužma: Nepochybne nikto nemohol očakávať, že hneď v prvom roku samostatnej existencie budeme ideálne fungovať. Za pochodu sme zisťovali a odstraňovali viaceré nedostatky, avšak celkovo môžem hodnotiť prvý rok transformácie pozitívne. Rozdelenie ŽSR na dve firmy bola správna myšlienka, maximálne sa nám sprehľadnili toky peňazí, dokázali sme presne definovať svoje náklady, znížiť ceny niektorých služieb atď.

Čo spôsobilo prekážky v činnosti v uplynulom roku?

P. Kužma: Prvý rok samostatnej činnosti ZSSK ovplyvňovali viaceré faktory. Medzi nimi zohrával významnú úlohu fakt, že nám z nákladnej dopravy vypadli prepravy materiálov z USSK Košice, kde približne 20. decembra prestali s dovozom surovín a začali s dopravou až v marci. Znamená to, že v januári a vo februári sme pre nich prakticky neprepravovali. Pocítili sme tak, pochopiteľne, aj

značný deficit

tržieb. Ďalšou negatívnou vecou boli letné povodne najmä v Rakúsku a v Česku, čo nám tiež ovplyvnilo ekonomické výsledky, pretože v týchto krajinách bol vydaný zákaz nakládky tovarov. Tretím negatívnym vplyvom bol kurz koruny, pretože sme všetky naše tarify určovali v zahraničnej mene, a tým, že v závere roka koruna začala posilňovať svoj kurz, sme prišli o značné príjmy v korunách.

Môžete stručne priblížiť výsledky uplynulého roka?

P. Kužma: Železničná spoločnosť v roku 2002 prepravila 49,8 milióna ton tovaru, čo je v porovnaní s rokom 2001 menej o sedem percent. K poklesu došlo najmä v spomínanej preprave uhlia a železnej rudy do Košíc. Získali sme menej aj na tržbách, približne o štyri percent, avšak výška tržieb dosiahla výšku tržieb roku 2001. V osobnej preprave sme získali z cestovného 2,18 mld. Sk., čo je menej o dve percentá, než sme predpokladali. Na hospodárskych výsledkoch sa podieľalo 21 181 zamestnancov, čo je o 1155 menej než na začiatku kalendárneho roka.

Úvod tohto roka ovplyvnila nižšia dotácia zo strany štátu približne o 900 miliónov korún a v závere januára a v úvode februára bol ostrý štrajk odborárov-železničiarov.

P. Kužma: Za služby vo verejnom záujme sme zo štátneho rozpočtu očakávali približne 5,2 mld. Sk. Dostali sme 4,3 mld. Sk. Aj keď je to v porovnaní s rokom 2001 menej o 900 miliónov korún, avšak pre spoločnosť je to lepšie, lebo ide o reálne peniaze, ktoré môžeme každý mesiac použiť, pričom v minulom roku sme sa mohli spoliehať len na úvery. Deficit v zdrojoch na osobnú dopravu sme plánovali eliminovať úsporou zo zrušenia niektorých regionálnych spojov a znížením prepravy približne o 200 spojov. Ďalšie prostriedky ušetríme znižovaním vlastných nákladov. Samozrejme, železničiarsky štrajk aj nás

nemilo prekvapil,

pretože to nie je podľa nás správna forma dialógu. Navyše my ako prepravca a nadväzne celá ekonomika strácame každou hodinou štrajku značné prostriedky.

Jednou z požiadaviek štrajkujúcich bolo ponechať na 25 regionálnych tratiach zrušené spoje. Vláda ani ministerstvo nevyhovelo tejto požiadavke, a preto niektorí predstavitelia regiónov žiadajú, aby im železnica dovolila prevádzkovať zrušené spoje, prípadne, aby im odovzdala bezodplatne trate do vlastníctva.

P. Kužma: Prevádzkovať trate s finančnou pomocou regiónu či podnikateľov, je, pochopiteľne, možné a v polovici februára sa už napríklad obnovila doprava na trati Žilina - Rajec. Avšak zatiaľ za danej legislatívy nemožno odovzdávať kompletnú trať do vlastníctva regiónov či iných subjektov. Ide pritom napríklad o náročnú údržbu trate, o fungovanie nákladnej prepravy na komerčnej báze atď.

Počas štrajku bolo počuť aj také hlasy, že Železničná spoločnosť zbytočne vydáva veľké prostriedky na výstavbu bytov, že máte vysoké platy, nadštandardnú zdravotnú starostlivosť atď.

P. Kužma: To sú všetko väčšinou vymyslené tvrdenia. Napríklad byty ani nemáme, ani nestaviame. Podobne bol mediálne nafúknutý aj problém miezd. Nemáme 17-tisícové priemerné platy. Sú nižšie, konkrétne mzda za rok 2002 je 15 300 Sk. Pritom pri určovaní miezd dodržiavame všetky smernice a vyhlášky. Tarifné mzdy sú u nás presne rovnaké ako v celej ekonomike, avšak základnú mzdu zvýšia príplatky za nadčasy, za delené zmeny, za soboty a nedele atď. Podobne je to aj so zdravotnou starostlivosťou. Takmer všetky železnice v Európe majú svoje vlastné zdravotné zariadenia, ktoré slúžia na kontrolu psychickej a fyzickej zdatnosti, v záujme bezpečnej prevádzky.

Predpokladáte, že odborári budú pokračovať v štrajku, ktorý je zatiaľ iba z rozhodnutia súdu prerušený?

P. Kužma: Pokračovanie štrajku je síce možné, avšak pevne verím, že ďalšie dejstvo štrajku už nebude a dokážeme sa na všetkých sporných bodoch s odborármi dohodnúť. Štrajk nám iba zbytočne vytvára stratu, ktorá nám bude chýbať. Takže verím, že víťazom bude

zdravý rozum

a nie emócie. Čo sa týka zastavenia dopravy na 25 regionálnych tratiach, tvrdíme, že sme ju nezastavili navždy. Budeme hľadať riešenia, ako potrebné regionálne trate opäť oživiť a za akých podmienok.

Na ktoré oblasti sa sústredíte v hospodárení v tomto roku?

P. Kužma: Práve v uplynulých dňoch sme opäť diskutovali o podnikateľskom pláne na tento rok. Predsavzali sme si zvládnuť viaceré náročné úlohy. Napríklad plánujeme až do roku 2006 znižovať stavy o 700 pracovníkov ročne. V roku 2003 plánujeme uvoľniť 880 pracovníkov. Ďalšou sledovanou oblasťou je cieľ radikálne znížiť naše náklady. Ostro sledovanou oblasťou budú investície. Máme určitý balík investícií, avšak použijeme ich pod podmienkou, že každá investičná akcia prinesie nadväzne efekt , že sa nám prostriedky v nejakej forme vrátia. Každá investícia musí byť podrobená analýze a každý investičný zámer musí niesť znaky maximálnej efektívnosti.

Váš podnikateľský plán vo svojich základných parametroch predpokladá zisk vo výške 267 miliónov korún. V osobnej doprave predpokladáte stratu vo výške 90 miliónov korún a nákladná doprava by mala vyprodukovať zisk v hodnote 358 miliónov korún. Budú tieto čísla v závere roka realitou?

P. Kužma: Nepochybne, že áno, pretože je našou povinnosťou riadiť našu Železničnú spoločnosť tak, aby sa uberala smerom dopredu a nestagnovala na mieste. Musíme sa však naučiť pružnejšie reagovať na požiadavky trhu, na zvyšovanie kvality vlakovej dopravy a poskytovaných služieb, musíme sa orientovať na vhodné skupiny klientov a podobne. V súčasnosti máme v osobnej doprave 13-percentný podiel v počte prepravených osôb a 28-percentný v prepravnom výkone. V nákladnej doprave z hľadiska strategických surovín (ako sú pevné palivá, rudy atď.) možno očakávať

mierny rast

prepravy. V druhom polroku bude však už výška prepravných výkonov ovplyvnená aj možnosťou vstupu nových železničných dopravcov na dopravnú cestu, čím bude Železničná spoločnosť vystavená konkurenčnému trhovému prostrediu. Samozrejme, s týmito faktormi rátame a snažíme sa pripraviť na plnenie náročných úloh roku 2003 tak, aby sme na konci roka mohli konštatovať pozitívne výsledky.

Jozef Kunik