Greenspanov „úder“

Svetová veľmoc číslo jeden Spojené štáty zápasia v súčasnosti s mnohými problémami. Okrem vyhrocujúceho sa konfliktu, čo sa týka odzbrojovania Iraku a nepriaznivého vývoja americkej ekonomiky, naberajú na váhe aj nezhody popredných predstaviteľov politickej a finančnej sféry. V amerických médiách sa dokonca začínajú objavovať špekulácie o „súboji titanov“, medzi ktorými sa vraj blýska už od nesúhlasu šéfa americkej centrálnej banky FED Alana Greenspana s ekonomickým plánom prezidenta USA Georga W. Busha.

Predmetom sváru je prezidentom navrhovaný balíček ekonomických stimulov vo forme znižovania daní z príjmov a odstránenia dane z dividend. Tento plán, ktorý by mal podľa Busha pomôcť oživiť najväčšiu svetovú ekonomiku a je rozpočítaný na najbližšie desaťročie, sa však stretol s ostrou kritikou. Ako totiž poukazujú nielen opoziční demokrati, ale aj finanční odborníci, povedie k výraznému rastu zadlženosti Spojených štátov a prehĺbi už beztak závratný deficit štátneho rozpočtu. Podľa nedávnej správy prezidenta USA o stave ekonomiky by mal rozpočtový deficit v tomto roku dosiahnuť nové historické maximum 304 miliárd dolárov a o rok neskôr vzrásť o ďalšie 3 miliardy na rekordných 307 miliárd dolárov. Bushov návrh, ktorý odštartoval vášnivú diskusiu, však ešte musí byť schválený Kongresom. Ako sa zdalo, bol rozdelený do približne rovnako veľkých táborov podporovateľov a opozičníkov. O jeho osude by mohli rozhodnúť práve vyjadrenia šéfa FED-u, ktorý je nielen v Spojených štátoch, ale aj vo svete rešpektovanou a uznávanou osobnosťou.

Greenspan sa však na prekvapenie mnohých odborníkov vyjadril k Bushovmu plánu negatívne s varovaním pred narastajúcim deficitom a výzvou k udržiavaniu fiškálnej disciplíny. Aj tentoraz zrejme posunie misky váh rozhodujúcim smerom, no na rozdiel od roku 2001 to teraz bude v neprospech Bushovho návrhu. Vyhlásenie šéfa FED-u pred Kongresom, že ekonomika na oživenie ďalšie znižovanie daní nepotrebuje, označili demokrati za smrteľný úder Bushovmu plánu. Podobnú situáciu zažili Spojené štáty pred dvoma rokmi, keď až Greenspanova podpora doviedla vtedy navrhované znižovanie daní v objeme 1,35 bilióna dolárov do úspešného konca.

Ako uviedol nemecký denník Frankfurter Allgemeine Zeitung, nezhody medzi prezidentom USA a šéfom centrálnej banky oživujú spomienky na konflikt Greenspana s Bushovým otcom. Bush starší totiž dodnes pripisuje vinu za svoju prehru v prezidentských voľbách s Billom Clintonom práve šéfovi FED-u, ktorý vtedy odmietol na podporu ekonomiky znížiť kľúčové úrokové sadzby. Funkčné obdobie Alana Greenspana, ktorý o niekoľko týždňov oslávi svoje 77. narodeniny, v čele americkej centrálnej banky vyprší 20. júna 2004. V pondelok vláda Spojených štátov poprela špekulácie médií, že prezident Bush sa rozhodol nepredĺžiť Greenspanovo funkčné obdobie. Podľa vyhlásenia z Bieleho domu „sa končí Greenspanovo pôsobenie vo funkcii až v polovici budúceho roka. Preto je teraz zbytočné nad tým špekulovať“. Týmto vyhlásením si necháva Washington otvorené únikové dvierka na obe strany. Keď však príde na „lámanie chleba“, nemal by prezident Bush prehliadnuť fakt, že Greenspanove argumenty nie sú motivované politicky, ale ekonomicky.

Peter Machala