Nemáte merače, žiadajte ich

Bytové družstvá sa obrátili na Generálnu prokuratúru

V súvislosti aj s masívnym zdražením cien za vykurovanie bytov a teplej úžitkovej vody, Slovenský zväz bytových družstiev (SZBD) prejavil nesúhlas s obchodnými podmienkami pri stanovení cien pre dodávateľov tepla, ktoré majú spätnú platnosť od 1. januára 2003. Vzhľadom na to, že Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) vydal vyhlášku o podmienkach posudzovania oprávnených nákladov regulovaných subjektov neskoro, až 31. januára, vedenie SZBD začalo hneď pripravovať podnet na Generálnu prokuratúru. Cieľom je prešetriť kalkulácie nákladov, lebo v obchodných podmienkach sú, podľa predsedu SZBD Vladimíra Sekaninu, pasáže odporujúce Obchodnému zákonníku. Dvom zmluvným stranám, dodávateľovi a bytovým družstvám, totiž nikto nemôže vnútiť podmienky, ktoré sú pre jednu zmluvnú stranu nevýhodné. Dodávatelia si totiž teraz môžu započítavať celý náklad, ktorý súvisí s výrobou tepla a úžitkovej vody, vrátane strát, a to i napriek tomu, že na päte domu, teda obchodnom mieste, musia byť zo zákona osadené meracie prístroje. Obchodné podmienky, ktoré vydal ÚRSO, sú podľa Vladimíra Sekaninu protizákonné a „poškodzujú konečných spotrebiteľov, pričom bytové družstvá predpokladali, že regulačný úrad vznikol na to, aby odstránil pozíciu monopolov. Pokiaľ by som mal posudzovať situáciu podľa stanovených obchodných podmienok, tak je to ochrana dodávateľov, v rukojemníckom vzťahu dodávateľ - odberateľ“. Najhoršia je podľa neho cenotvorba, ktorá sa robila v nadväznosti na opatrenia ÚRSO. Pokrivená cena, z ktorej ÚRSO vychádzal, zostane

pokrivenou cenou,

jej úroveň začína byť sociálne neúnosná a predpokladá, že ak sa neupravia tieto vzťahy, tak príde k hromadnému odpájaniu od centrálnych zdrojov. Stane sa tak preto, že bytové družstvá pravdepodobne vo vlastných podmienkach dokážu teplo vyrobiť lacnejšie. V uplynulých dňoch podnet na generálnu prokuratúru už zo Slovenského zväzu bytových družstiev odoslali. Čo vlastne očakávajú od sťažnosti? Opäť V. Sekanina: „Poukázali sme na nezrovnalosti, ktoré sú v protiklade s paragrafom 270 Obchodného zákonníka, že podmienky, ktoré nám dodávatelia nútia, sú protizákonné, pretože obchádzajú zákon 70 o energetike. Predpokladáme, že Generálna prokuratúra si tieto časti všimne a zabezpečí nápravu. Jednoznačne chceme dosiahnuť, aby konečný spotrebiteľ tepla vedel, koľko platí a za čo platí.“ Viacerí nájomníci alebo užívatelia bytov sa sťažujú aj na nadmerné platby za teplo a teplú úžitkovú vodu. Aká je realita v meraní oboch veličín? V. Sekanina uviedol: „Aj o tomto sa zmieňujeme v podnete na Generálnu prokuratúru. Technické podmienky

v odbere tepla

a teplej vody určuje zákon 70 o energetike. V zmysle tohto zákona má dodávateľ povinnosť namontovať na tzv. pätu domu merače spotreby. To je obchodné miesto, a tam má dodávateľ dodať dohodnuté množstvo tepla a teplej úžitkovej vody v príslušnej kvalite. Faktúrovať sa môže len za to, čo sa nameria na tomto mieste. Náklady sa rozúčtovávajú medzi nájomníkov či vlastníkov bytov, na základe smernice ministerstva financií z roku 1996. Dnes prakticky 80 % bytov má meranie spotrebovaného tepla, čiže spotreba je jasná. Ak v bytoch nie sú merače tepla, tak sa spotreba tepla rozúčtuje pomerovo, čiže podľa plochy bytov, s určitým percentom solidarity s tými, ktorí vlastnia krajné byty či byty na najvyššom poschodí a na ich vykúrenie treba objektívne viac tepla. Čo sa týka teplej úžitkovej vody, prakticky 90 % bytov má merače teplej úžitkovej vody, tam nie je problém s výškou platenia. Ak v bytoch

nie sú merače

teplej či studenej úžitkovej vody nainštalované, treba žiadať správcu bytov a bytového domu, aby zabezpečil ich montáž, čím sa problém neobjektivity pri meraní a platbe teplej úžitkovej vody vyrieši.“ Jozef Kunik