Irak najväčšou výzvou pre EÚ

Európsku úniu a Severoatlantickú alianciu očakávajú v krátkej budúcnosti významné zmeny v rámci prijatia nových kanditátskych krajín. Celý proces sa najnovšie ocitol v tieni vrcholiacej irackej krízy. Medzi najväčších zastáncov mierového riešenia konfliktu patrí Nemecko, ktoré je zároveň aj najdôležitejším obchodným partnerom Slovenska. V tejto súvislosti nám poskytla rozhovor, týkajúci sa aj ďalších citlivých tém, nemecká veľvyslankyňa Ute Mayer-Schalburgová.

* Nemecko je najdôležitejším obchodným partnerom Slovenska. Ako hodnotíte stav ekonomickej spolupráce oboch krajín a aké sú vyhliadky do budúcnosti?

- Nemecko je naozaj najdôležitejším obchodným partnerom Slovenska s podielom 25 percent na slovenskom zahraničnom obchode, s veľkým náskokom pred inými krajinami. Aj v oblasti investícií sa nachádza Nemecko s takmer 24 percentami na vrchole rebríčka. Preto hodnotím hospodársku spoluprácu medzi oboma našimi krajinami ako dynamickú a ziskovú pre obe strany. Mám tiež dôveru v pozitívny budúci vývoj, predovšetkým, čo sa týka výhľadov Slovenska na vstup do EÚ, ako aj po pozvaní do NATO v Prahe. Sú to tromfy, ktoré presvedčia každého.

* V súvislosti s irackou krízou dochádza k názorovému rozdeleniu Európy. Nakoľko tieto spory môžu ovplyvniť proces zjednocovania kontinentu?

- Želali by sme si, aby sa v otázke irackej krízy našlo spoločné európske riešenie a aby sa dosiahla jednohlasnosť. Ešte nikdy doteraz to nebolo také ťažké. Je to najväčšia zahraničnopolitická výzva, pred akou kedy EÚ stála. Kto však pozná históriu EÚ vie, že riešenie sa určite nájde. Som si tým istá. Členské štáty EÚ by mali siahnuť po osvedčených mechanizmoch konzultácií a grémií a dať tým aj kandidátskym krajinám, ktoré s oprávnenou obavou sledujú aktuálne udalosti v pätnástke, ale aj medzinárodnému spoločenstvu jasný a rozhodný signál.

* Novodobé konflikty si vyžadujú v mnohých častiach sveta prítomnosť medzinárodných síl, v rámci nich aj nemeckého bundeswehru. Ako vnímajú nemeckí občania zodpovednosť, ako aj nebezpečenstvo, ktorému sú vystavení ich vojaci? Nakoľko tieto akcie zaťažujú štátnu pokladnicu a samotnú

- Doterajšie a súčasné nasadenie nemeckých vojakov v zahraničí podporuje veľká väčšina obyvateľstva. Mnohí Nemci si uvedomujú, s akým uznaním a vďakou miestneho obyvateľstva sa v minulých rokoch stretla pomoc bundeswehru pri stabilizácii mieru na Balkáne alebo celkom nedávno v Afganistane. Viac ako 10 000 vojakov slúži v zahraničí pod vedením OSN, OBSE, NATO alebo EÚ. Nemecký príspevok k udržaniu mieru a jeho stabilizácii sa od roku 1998 zdesaťnásobil zo sumy 200 miliónov na 2 miliardy eur za rok. Nemecko dáva po USA k dispozícii druhý najväčší vojenský kontingent v medzinárodnom nasadení na zabezpečenie a udržanie mieru. Avšak aj obete týchto aktivít, ako naposledy smrť siedmich vojakov v Kábule, prijíma nemecké obyvateľstvo s hlbokou účasťou. Práve preto si každé zahraničné nasadenie vyžaduje schválenie spolkového snemu, a tým aj prebratie politickej zodpovednosti. Úlohy bundeswehru sa prispôsobia novým výzvam a s nimi spojenými očakávaniami. Štruktúra a výzbroj bundeswehru sa čoraz viac orientujú podľa požiadaviek súčasných a budúcich nasadení v zahraničí. Pri pretrvávajúcom rozpočte na obranu do roku 2006 (vo výške 24,4 miliardy eur) je potrebné skoncentrovať prostriedky na

* Nemecko v súčasnosti bojuje s útlmom ekonomiky. Odborníci v tomto smere poukazujú na nutnosť reformy trhu práce a zdravotníctva. Ako dlho potrvá úspešná realizácia týchto cieľov a aké prekážky môže vláda pri svojich snaženiach očakávať?

- Vidíte situáciu veľmi správne. Reformy na trhu práce a v zdravotnom systéme v Nemecku sú naozaj potrebné vzhľadom na zvyšovanie nákladov a vysoké odvody. Spolková vláda si obe oblasti vzala na mušku, je však potrebné ešte rokovať s parlamentnou opozíciou, so zväzmi, s odbormi a so záujmovými skupinami. Spolkový kancelár preto navrhol rozhovory za okrúhlym stolom, bez rokovacieho poriadku a zakázaných otázok, v záujme nebyrokratického a plynulého prerokovania verejných otázok.

* Nemecko spolu s Francúzskom navrhlo možnosť dvojitého predsedníctva EÚ. V čom spočívajú výhody takéhoto kroku, na ktoré sa nie všetky členské štáty únie dívajú s dôverou?

- V konvente EÚ existujú dva názory na budúce inštitucionálne usporiadanie: sústredenie sa na úlohu rady a otázku jej predsedníctva, ako aj budúcu úlohu Európskeho parlamentu a komisie. Nemecko-francúzska iniciatíva sa pokúša o zladenie spomenutých zdanlivo protichodných názorov a predpokladá, že by sa národné predsedníctvo v Európskej rade nahradilo predsedom, voleným na dlhšie obdobie. Volené predsedníctvo by malo prispieť k zabezpečeniu spôsobilosti prijímať právne úkony v EÚ rozšírenej na 25 členov. Zmienený volený predseda a prezident komisie volený Európskym parlamentom by si nemali vzájomne „liezť do kapusty“. Túto záležitosť je potrebné právne rozriešiť. Čím užšia bude ich spolupráca, tým lepšie bude fungovať EÚ.

Mladen Bosiočič