ZDANIE ODZBROJOVANIA

Ľahšie sa klame, ako sa klamstvá vyvracajú. Ľahšie sa ubližuje, ako naprávajú krivdy. A pravdou je, že sa vo svete čoraz ľahšie zbrojí, ako sa odzbrojuje. Už takmer 105 rokov trvajú snahy ľudstva o odzbrojenie v širšom planetárnejšom meradle Chudobné cárske Rusko, nestíhajúce zbrojné tempo Nemecka, Francúzska a či britského impéria koncom 19. storočia síce uspelo s návrhom na zvolanie prvých dvoch medzinárodných konferencií o obmedzení zbrojenia (konali sa v Haagu v rokoch 1899 a 1907), avšak bez dosiahnutia konkrétneho výsledku a nasledujúce roky, najmä prvá svetová vojna, potvrdili, že všetky strany podpísané dohody porušili. Medzivojnová Ženevská odzbrojovacia konferencia (1932 - 1933) snažiaca sa o vytvorenie celoeurópskej odzbrojovacej platformy, zlyhala vďaka plánom nacistov, a po ničivej druhej svetovej vojne, ktorá za sebou nechala arzenál nových, jadrových zbraní, vznikla nevyhnutnosť kontroly zbrojenia. V roku 1952 pri OSN vzniká Komisia pre odzbrojovanie. Od roku 1955 do roku 1994 sa vo svete podarilo dosiahnuť sériu významných úspechov, vedúcich tak k znižovaniu počtu konvenčných zbraní (v Európe), k vyhlasovaniu bezjadrových zón, ku konvencii o biologických a iných „nehumánnych“ zbraniach a, pravdaže, k znižovaniu nebezpečenstva jadrovej vojny vo svete.

Dejiny odzbrojovania však dokazujú, že mocnostiam išlo viac o určenie pravidiel zbrojenia ako o naozajstné znižovanie medzinárodného napätia. Najaktívnejšie sa k demilitarizácii pristúpilo v prípade Nemecka, porazeného v druhej svetovej vojne. Mierová konferencia v Jalte v roku 1945 tomu položila základy a neskôr sa to uplatnilo aj v praxi. Je dosť paradoxné, že o 50 rokov neskôr je dnes Nemecko silne vyzbrojené a kritizované, že zo svojho rozpočtu málo venuje otázkam zbrojenia...

V súčasnosti, keď svet prežíva nové krízy - udalosti okolo Iraku a KĽDR - odzbrojovanie je opäť prioritou priorít. Hlavným inštrumentom demilitarizačných procesov vo svete by mala byť OSN. Svetová organizácia však visí na „šnúrke od gatí“ veľmocí a ich záujmov. „BezzubᓠOSN neustrážila celkom ani odzbrojovací proces v zemepisne malom Kosove, demilitarizačné úsilie nefunguje v afrických štátoch zmietaných občianskou vojnou, je preto ťažko predstaviteľné, že OSN so svojimi okyptenými právomocami a podrývaním autority zo strany mocností (USA) zvládne demilitarizačný proces v 21-miliónovom Iraku...

A predsa... Po vojne v Zálive v roku 1991 agresívno-expanzionistický režim irackého prezidenta Saddáma Husajna (Irak za posledných 22 rokov vojensky napadol 5 okolitých štátov) bol rezolúciou BR OSN prinútený zlikvidovať svoj arzenál zbraní hromadného ničenia a zrušiť programy a podmienky na vývoj ďalších, predovšetkým jadrových. Svet dobre poznal „špinavý“ iracký arzenál. Veď Saddám sa v minulosti nerozpakoval použiť chemické zbrane proti Iránu a proti kurdským občanom Iraku. V roku 1998 Saddám Husajn inšpektorov OSN vyhostil. Tí vtedy skonštatovali, že Irak má zbrane hromadného ničenia. Dnes, iba po štyroch rokoch, Saddám Husajn tvrdí, že Irak nevlastní tieto zbrane, že ich už zničil. Relevantné dôkazy o ich zničení však chýbajú. Na druhej strane svetu chýbajú aj dôkazy o ich existencii...

Čosi však predsa len možno už teraz Iraku zakázať. Šéf zbrojných inšpektorov OSN Hans Blix sa rozhodol požiadať Irak o zničenie jeho rakiet al-Samúd 2. Aj napriek tvrdeniam Bagdadu či dokonca aj Moskvy, že tieto balistické (vraj obranné) strely nedoletia ďalej ako OSN povolených 150 km, inšpektori tvrdia opak. Americkí predstavitelia už naznačili, že odmietnutie Iraku zničiť tieto rakety by bolo porušením nariadení BR OSN, aby sa Irak vzdal zbraní hromadného ničenia. Otázka znie, čo bude potom, ak Bagdad naozaj strely zničí? Bude naň vyvíjaný nátlak, aby skoncoval aj s konvenčnými zbraňami? Môže byť nejaká krajina totálne odzbrojená?

Mnohé demilitarizačné procesy boli iba fraškou. Irak, ak sa chce v poslednej sekunde vyhnúť hroziacej vojne, musí dokázať, že z toho frašku nerobí. Iba zdanie odzbrojovania. Lebo v tomto pokročilom štádiu prítomnosti vojenských síl v regióne, nervóznej diplomacie a nevídaného záujmu médií stačí aj menší dôvod na rozpútanie vojny.

Iaromír Novák

-tabuľka-

Vojenský rozpočet Iraku (rok 2000)

Vojenské výdavky 1,3 mld. USD

Vojenské výdavky podľa % z HDP asi 2,2 %

Bojaschopní muži 3 430 819

Zdroj: CIA World Factbook 2002

-raster-

Chemické a biologické látky, ktoré majú ničivé účinky na živé organizmy ľudí a zvierat, ale aj niektoré užitočné agrárne kultúry spolu s jadrovými zbraňami a rádioaktívnymi látkami tvoria arzenál zbraní hromadného ničenia. Názov je odvodený od toho, že pri nedostatočnej či málo účinnej ochrane a obrane proti ním, môžu hromadne ničiť budovy, výrobné zariadenia, techniku i živú silu a vyraďovať osoby z činnosti. Počet ľudských obetí sa v tomto prípade ráta na stovky a tisíce...