Obrat v modernej histórii?

Myšlienky senátora Roberta C. Byrda o irackej kríze

O tom, že ani na americkej politickej scéne nevládne v otázke Iraku uniformita, svedčia názory legendárneho demokratického senátora Roberta C. Byrda. Druhý najstarší člen hornej komory amerického Kongresu vo voľbách v roku 2000 získal už ôsmy šesťročný senátorský mandát za štát Západná Virginia, čo je unikátny prípad v dejinách. Už 85-ročný Byrd je stále mimoriadne aktívny a v súčasnosti sa ako jeden z mála amerických politikov pozastavuje nad otázkami zmysluplnosti, ale aj právnej legitimity eventuálneho vojenského zásahu v Iraku. Prinášame časti jeho nedávneho prejavu predneseného na pôde Senátu. Vôbec nie je dôležité, či s ním budete súhlasiť, ale je nutné zamýšľať sa nad takými kritickými názormi, ktoré vyslovil. Bez nich by nebolo pokroku v myslení a nebolo by ani našej civilizačnej budúcnosti.

- Uvažovať o vojne znamená rozmýšľať o najhrôzostrašnejšej ľudskej skúsenosti. V tento februárový deň, keď krajina stojí na okraji bitvy, každý Američan by mal uvažovať o hrôzach vojny. No v tejto komore je väčšinou ticho - zlovestné strašidelné ticho. Niet tu debaty, diskusie ani pokusov predložiť národu klady a zápory tejto zvláštnej vojny. Niet tu ničoho. Stojíme pasívne, nemo v Senáte Spojených štátov, paralyzovaní neistotou, zjavne ohromený úplným zmätkom...

A nejde o malý požiar, o ktorom uvažujeme. To nie je jednoduchý pokus odzbrojiť darebáka. Prichádzajúca boj, ak k nemu dôjde, bude znamenať kľúčový obrat v americkej zahraničnej politike a možno aj kľúčový obrat v moderných dejinách sveta. Krajina sa chystá po prvý raz otestovať revolučnú doktrínu, použiť ju nezvyčajným spôsobom v nešťastnom čase. Doktrína preventívnych útokov - názor, že Spojené štáty alebo hociktorá iná krajina môžu legálne zaútočiť na krajinu, ktorá ich bezprostredne neohrozuje, ale môže ich ohrozovať v budúcnosti - je nový, radikálny zvrat v tradičnom chápaní sebaobrany. Zdá sa, že je v rozpore s medzinárodným právom a Chartou OSN. A k testovaniu doktríny prichádza v období celosvetového terorizmu, čo núti mnohé krajiny na svete rozmýšľať, či sa v najbližšom čase nedostanú na náš alebo niečí iný zoznam cieľov. Vysokopostavení úradníci v súčasnej administratíve nedávno odmietli vylúčiť možnosť použitia jadrových zbraní, keď hovorili o eventuálnom útoku na Irak. Čo môže byť destabilizujúcejšie a nerozumnejšie ako tento druh neistoty, najmä vo svete, v ktorom globalizácia úzko poviazala životné ekonomické a bezpečnostné záujmy mnohých krajín? Vznikajú veľké trhliny v našich tradičných spojenectvách a zámery USA sa náhle stali predmetom poškodzujúcich špekulácií na celom svete. Antiamerikanizmus založený na nedôvere, dezinformáciách, podozreniach a alarmujúcej rétoriky zo strany amerických lídrov rozbíja niekedy solídnu protiteroristickú alianciu, ktorá vznikla po 11. septembri...

(...) Táto administratíva nedokázala nájsť Usámu bin Ládina. V skutočnosti sme ho včera znovu počuli, ako mobilizuje svoje jednotky a vyzýva ich, aby zabíjali. Táto administratíva rozdelila tradičné spojenectvá a ochromila, možno navždy, medzinárodné organizácie udržiavajúce poriadok - tak OSN, ako aj NATO. Táto administratíva spochybnila tradičné celosvetové vnímanie Spojených štátov ako mierumilovnej krajiny s dobrými úmyslami. Táto administratíva zmenila trpezlivé umenie diplomacie na vyhrážky...

Nazývať hlavy štátov trpaslíkmi, označovať celé krajiny za zlé, degradovať silných európskych spojencov na nedôležitých - tento druh grobianstva nemôže priniesť nič dobré našej krajine. Môžeme mať značnú vojenskú silu, ale nemôžeme viesť globálnu vojnu proti terorizmu sami. Potrebujeme spoluprácu a priateľstvo našich dlhodobých spojencov, ale aj nových priateľov, ktorých môžeme pritiahnuť svojím bohatstvom. Naša úctyhodná vojenská mašinéria urobí len málo pre nás, ak nás zasiahne ďalší ničivý útok na našom území, ktorý vážne poškodí našu ekonomiku...

Ešte si vypočujme niečo o následkoch vojny v Iraku. V nedostatku plánov sa v zahraničí rozširujú špekulácie. Keď sa zmocníme irackých ropných polí, staneme sa okupačnou silou, ktorá bude určovať ceny a dodávky ropy tejto krajiny v dohľadnom čase? Koho navrhneme, aby prevzal moc po Saddámovi Husajnovi? Vyvolá naša vojna vášne v moslimskom svete, čo bude viesť k ničivým útokom na Izrael? Zvrhnú vlády v Saudskej Arábii a Jordánsku radikáli podporovaní Iránom, ktorý ma omnoho tesnejšie spojenia s teroristami ako Irak? Môže narušenie svetových dodávok ropy viesť k celosvetovej recesii?

Dá sa pochopiť hnev a šok každého prezidenta po surových útokoch 11. septembra. Dá sa pochopiť zúrivosť z toho, že môže prenasledovať iba tiene prchavého nepriateľa, ktorého je takmer nemožné spravodlivo potrestať. Ale pretaviť zúrivosť a hnev v extrémne destabilizujúcu a nebezpečnú zahraničnú politiku je neospravedlniteľné pre každú administratívu, ktorá získala právo a zodpovednosť viesť a určovať osud najväčšej superveľmoci na planéte...-.

(Hd/by)