Časový sklz ďalej narastá

Zavŕšenie transformácie vodární a kanalizácií v nedohľadne

Platné uznesenie vlády SR predpokladalo zavŕšiť transformáciu vodární a kanalizácií do konca júna minulého roka. Vychádzalo z programového vyhlásenia kabinetu M. Dzurindu, v ktorom končiaca vládna garnitúra sľubovala realizovať transformáciu vodární a kanalizácií bezodplatným prevodom ich majetku s účtovnou hodnotou okolo 38 mld. Sk na obce do konca volebného obdobia. Teda do septembra 2002. Pre komplikácie s prevodom majetku sa síce júnový termín nestihol, ale ani transformáciu neprerušili úplne. Dopredu však postupuje doslova slimačím tempom. Dôvodom je opäť zložité majetkové vyrovnanie, na ktorom najskôr pracoval rezort MP SR, neskôr MSPNM SR a v súčasnosti FNM SR. Pripomeňme, že vládou schválená koncepcia transformácie VaK pôvodne predpokladala, že z piatich štátnych podnikov VaK vznikne 14 vodárenských spoločností. Tento variant presadzovali najmä zástupcovia miest a obcí, lebo mal podľa nich byť zárukou určitej solidarity. V snahe vytvoriť vyrovnanejšie šance na vstup zahraničných investorov napokon vláda rozhodla, že vznikne len šesť vodárenských spoločností. No pod tlakom argumentov starostov a primátorov vládny kabinet nakoniec rozhodol, že predsa len sa Bratislavská vodárenská spoločnosť rozdelí na dve - bratislavskú a trnavskú. Aký je súčasný stav? Začiatkom januára

vznikla zápisom

do obchodného registra Bratislavská vodárenská spoločnosť a tiež vodárenská spoločnosť v Nitre a Trnave. Mesto Bratislava založilo už aj prevádzkovú spoločnosť, ale tá je zatiaľ „mŕtva“. Svoju činnosť začne až keď na ňu prevedie buď časť majetku, alebo podpíše prevádzkovú zmluvu s budúcim investorom. No z informácií, ktoré sme sa dozvedeli, vyplýva, že napríklad Stredoslovenská vodárenská spoločnosť ešte stále nemá emitované akcie, hoci vznikla ako prvá. Zo štátneho podniku sa na akciovú spoločnosť transformovala ešte vlani na jeseň. Veď až po emitovaní akcií môže FNM SR uzatvoriť zmluvu s každým jednotlivým akcionárom. Tú pošle potom na obec, jej znenie musí schváliť mestské alebo obecné zastupiteľstvo, podpísanú primátorom alebo starostom ju treba poslať späť na FNM. Keďže v jednotlivých vodárenských spoločnostiach sa počet akcionárov ráta na stovky (obce a mestá v danom regióne), pôjde skutočne o administratívne náročnú prácu. Predstavitelia FNM pružne na situáciu zareagovali,

akcie na obce

prevádzajú postupne, čím získavajú čas na spomínané procedurálne povinnosti aj samosprávy. Ako dlho bude však uzatvorenie osobitných zmlúv trvať, je dnes ťažko povedať. Najmä ak zoberieme do úvahy fakt, že transformácia štátneho podniku Severoslovenské vodárne a kanalizácie, ako i Východoslovenských vodární a kanalizácie na akciové spoločnosti stále nie je ukončená. Hoci nám kompetentní zástupcovia MŽP SR a tiež predstavitelia ZMOS potvrdili, že realizácia schválených projektov ISPA nie je podmienená transformáciou štátnych podnikov VaK na akciovky, predsa len zdržiavanie celého procesu, často pre neschopnosť a nezodpovednosť jednotlivcov, môže mať negatívny vplyv aj na včasný prílev investícií zo zahraničia. Bez nich veru ťažko (aj v predĺžených prechodných obdobiach) Slovensko splní sprísnené

zákonné normy,

ktoré sa týkajú kvality vôd, budovania čistiarní odpadových vôd, kanalizácií. Na jednej strane síce viaceré významné európske a svetové vodárenské firmy už deklarovali svoj záujem vstúpiť do privatizácie VaK, ale... Ale ako sme sa dozvedeli, aj novovzniknuté spoločnosti ešte len plánujú vypracovanie auditov (čo nie je lacná záležitosť), aby bolo všetkým akcionárom jasné, v ktorých oblastiach a koľko treba investovať. Až potom by malo nasledovať vypísanie medzinárodných tendrov na vstup investorov. A tak obavy, že maximálne v Bratislave bude známy investor do konca tohto roka, sú reálne.

Zdena Rabayová