Čo tak počúvať spotrebiteľov

Liberalizáciu trhu s energiou brzdí ťažkopádna legislatíva

„Už pred dvoma rokmi sme pri tvorbe zákona, ktorým sa zriadil Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO), navrhovali, aby rozhodnutia regulátora mohli zástupcovia spotrebiteľov pripomienkovať. Žiaľ, k návrhu zostali kompetentní hluchí,“ povedal predseda Sekcie energetiky pri SOPK Ján Dohňanský. Veď napríklad veľkoodberatelia elektrickej energie by mali mať šancu vysvetliť, aké dosahy na rast ich nákladov a celkové hospodárske výsledky bude mať skokové zvýšenie cien elektriny. Keďže ju nedostali a ich argumenty nik dôkladne neposúdil, môže skokové zvýšenie v konečnom dôsledku priniesť viac pozitívov ako negatívov. Aj keď potrebu zreálnenia cien energie a odstránenia krížových dotácií nik z predstaviteľov podnikateľov nespochybňuje. Ťažko ju však pochopia občania, ktorí majú elektrické vykurovanie domácností. To bolo ešte v nedávnej minulosti, aj z ekologických dôvodov, štátom dotované. Od nového roka sa však ceny elektriny pri elektrickom vykurovaní (na západnom Slovensku) zvýšili o 60 až 70 %, čo pre mnohých znamená nevyhnutnosť rozmýšľať nad iným zdrojom vykurovania. Dôvod je jednoduchý, nie sú schopní utiahnuť také zvýšenie výdavkov zo svojich rodinných rozpočtov. Iste, ceny energií by mali zohľadniť oprávnené náklady regulovaných subjektov, plus primeraný zisk. Z vysvetlenia Jána Dohňanského však vyplýva, že ÚRSO vychádzal z analýz zahraničnej spoločnosti NERA a z podkladov, ktoré mu predložili regulované subjekty (SPP, Slovenské elektrárne, rozvodné podniky, Slovenská elektrizačná a prenosová sústava). V nich „naservírovali“ určitú výšku oprávnených nákladov a viac-menej svoje podklady aj presadili. Bez toho, že by ich mohol posúdiť aj

niekto tretí,

teda ten, kto ich bude v cenách elektriny, plynu či tepla platiť. Sekcia energetiky SOPK má svojho zástupcu aj v odbornej komisii Výboru NR SR pre privatizáciu. Vzhľadom na skutočnosť, že sa v blízkom čase bude zaoberať aj novelou zákona o ÚRSO, SOPK chce do návrhu jej znenia presadiť svoj pôvodný návrh. Na rozdiel od AZZZ nechce mať v regulačnej rade svojich zástupcov, ale opäť navrhne zriadiť tzv. Výbor spotrebiteľov. Ten by mal zo zákona právo vyjadrovať sa v dostatočnom predstihu k pripravovaným rozhodnutiam ÚRSO. Podobný model funguje aj v Taliansku, Španielsku a pod. Vzhľadom na skutočnosť, že názory podnikateľských združení sa aj k novele zákona o ÚRSO rôznia, môže práve ich rozdielnosť spomaliť alebo dokonca zabrzdiť prijatie novely. Ak sa podnikateľské združenia teda čo najskôr nedohodnú na spoločnom postupe, nie je vylúčené, že situáciu využijú tí, ktorým vyhovuje terajší stav. To znamená, že rozhodnutia ÚRSO nik nemôže spochybniť, ani sa proti nim odvolať. Hoci kompetentní pri každej príležitosti zdôrazňujú, že bez zreálnenia cien plynu sa neotvorí

trh s energiou,

čo je podmienka vstupu SR do EÚ, otázne zostáva, či NR SR schváli ešte v tomto roku ďalšiu potrebnú novelu. Konkrétne novelu zákona o energetike. Hoci odborníci už dosť dlho upozorňujú na fakt, že v súčasnom jeho znení absentuje vymedzenie základných pojmov potrebných na naplnenie myšlienky liberalizácie obchodu s energiami, v pláne legislatívnych úloh parlamentu nie je ani očakávaná novela zahrnutá. Ak sa však opäť včas nestanovia jasné pravidlá hry a jasné definície pojmov, bude nielen v praxi pribúdať nejasností, ale absencia novely môže, podľa Jána Dohňanského, znamenať pre odštartovaný proces otvárania trhu doslova katastrofu. Pokiaľ ide o avizovanú doprivatizáciu strategických podnikov v energetike, Sekcia energetiky SOPK je proti nej. Zatiaľ je to len názor jej členov, čiže zástupcov energetiky z jednotlivých slovenských podnikov, a nie celej SOPK. Ján Dohňanský k tejto téme dodal, že energetika je strategicky dôležitým odvetvím a nemá zmysel sa s privatizáciou podnikov v ňom ponáhľať. Skúsenosti z krajín EÚ opäť potvrdzujú, že každý krok a jeho dôsledky treba posúdiť zo všetkých strán.

Zdena Rabayová