ZO SEVERU APEL

SOPK, Združenie podnikateľov Slovenska a SŽK (severné Slovensko: Liptov, Orava, Turiec, Považie, Kysuce) spoločne posúdili v minulých dňoch vývoj, tendencie, skutočný stav, deklarované priority a skutočné priority prejavujúce sa v „Novom projekte výstavby diaľnic…“ a v „Aktualizácii nového projektu výstavby diaľnic a rýchlostných ciest“. Z poskytnutých materiálov vyberáme niektoré názory a závery.

„Nový projekt výstavby diaľnic…“, schválený 21. 2. 2001, pripomienkovali ako antieurópsky, pretože zakonzervoval už začaté stavby európskych diaľnic na E 75, E 50 a ich pokračovanie výstavby odložil až na rok 2003. S tým už v rokoch 2000 - 2002 nesúhlasili a upozorňovali na to ministerstvá, predseda vlády atď. Nevyužívanie (okrem hlavného mesta) fondov EÚ, ISPA atď. na európske diaľnice v SR v rokoch 2000 - 2002 považujú za amatérsky, nekvalifikovaný prístup, ktorý založil do budúcnosti zväčšovanie rozdielov v ekonomickej úrovni regiónov SR. Vyvolané diskusie o variantoch považujú za umelú virtuálnu diskusiu k návrhom na presúvanie financií z európskych diaľnic, ktoré predložila štátna správa v projekte. Nazdávajú sa, že ide o účelovosť, aby sa pripravila verejnosť na spomalenie prísunu financií, nevyužívanie fondov EÚ na diaľnice, aké bolo možné…. v rokoch 2000 - 2002, a bude možné od roku 2003.

Zlúčenie financií štátnou správou na európske diaľnice a vnútroslovenské rýchlostné cesty od roku 2001 považujú za účelové, keďže umožňuje presun financií z európskych diaľnic na vnútroslovenské. „Aktualizácia nového projektu výstavby diaľnic a…“, ktorú predkladá MDPaT SR v roku 2003, opäť nerešpektuje priority financovania výstavby jediných európskych diaľnic E 75 a E 50 cez SR. Napríklad v „Aktualizácii nového projektu…“ sa znovu odkladá pokračovanie vo výstavbe na zakonzervovaných úsekoch za Pov. Bystricou (Vrtižer od roku 1999) v smere Martin. Odložilo sa tiež ukončenie už rozostavaného úseku od roku 1998 Ladce - Sverepec na rok 2006 - 9,2 km. To zvyšuje výdavky štátu na fixné náklady - financujú podnikatelia, občania z daní. Predmetné organizácie kladú verejne otázku, či je to ekonomické a vôbec rozumné? Tiež sa odkladá začatie výstavby diaľničného tunela do Martina v smere na Ružomberok na E 50, ktorá sa začína v Paríži a pokračuje cez Norimberg, Prahu, Brno, Zlínsko, Púchov v smere na Košice, Kyjev.

„Aktualizácia“ ignoruje podpísanú medzinárodnú dohodu medzi SR a Poľskom o prepojení Bratislavy s Varšavou cez Čadcu - Katovice do konca roku 2005. Je to kilometrovo najkratšia trasa medzi hlavnými mestami Bratislavou a Varšavou a aj medzi Bratislavou a Krakovom. Okamžite by spojila, obslúžila päť najpriemyselnejších krajov, vojvodstiev. Sú totiž na rozvojovej osi „Európskej urbanistickej štúdie“. Je to zodpovedné, uvážené rozhodnutie exekutívy? Napokon investor nebol schopný sprevádzkovať vlani tunel na E 50 Branisko, čo nepotrebuje komentár.

Reprezentatívne regionálne orgány SOPK, ZPS a SŽK majú názor, že pri nedostatku financií v štátnom rozpočte je nutnosťou prioritne financovať európske cestné ťahy E 75 a E 50. Financovať ich prioritne od západných a severozápadných hraníc SR - logicky, rozvážne a rozumne od štátov EÚ postupne k Ukrajine po trase E 50, a nie od polovice SR k Ukrajine. Po zvážení ekonomických argumentov považujú za dôležité, aby MDPaT a MVaRR prioritne financovali diaľnicu za Považskou Bystricou - od Vrtižera v smere na Čadcu, Poľsko - E 75 a v smere na Martin - Ružomberok - Poprad - Prešov - Košice - E 50.

V tejto súvislosti pripomínajú, že napríklad diskusia o následne znovuzamietnutých tzv. variantoch Oščadnica, Rajec stáli daňových poplatníkov asi 70 mil. Sk a spomalenie ekonomického rozvoja regiónov s 1,1 mil. obyvateľov. Je rozvážne, zodpovedné, aby sa financie z EÚ, ktoré sú určené na diaľnice - dohodnuté európske trasy, presúvali na výstavbu vnútroslovenských ciest mimo európskych? Tieto tendencie sú podsúvané niektorými politickými nominantmi a predstaviteľmi tretieho sektora. Sú nesystémové a SR diskutuje, žiada znovu niečo špecifické pre Slovensko. Exekutíva pôsobí potom nedôveryhodne voči EÚ. Považujú to za nesystémové, nekonzistentné a neodborné presadzovanie primitívneho regionalizmu v regionálnej a medzinárodnej dopravnej politike štátu. Zdôrazňujú, že nie sú v budúcnosti proti západo-východnému prepojeniu inou vnútroslovenskou trasou, ale pri nedostatku financií v štátnom rozpočte žiadajú a odporúčajú nežiadať špecifické výnimky na fondy od EÚ, bánk a financovať prioritne diaľnice, ktoré sú podložené európskymi koridormi a uzavretými dohodami o jediných európskych trasách prechádzajúcich cez SR už desiatky rokov, a to aj za bývalého Československa.

Prioritné financovanie E 75, E 50 zo ŠR, z EÚ, úverov, zo súkromných zdrojov zdôvodňujú o. i. takto:

1. spoja sa najpriemyselnejšie časti SR, ktoré okamžite zaťažia a využijú diaľnicu E 50, E 75, 2. Bratislava - Košice v trase E 75, E 50 obsluhuje o vyše 402 tis. obyvateľov viac ako vnútroslovenský južný ťah, 3. obsluhuje okamžite o 40 tis. firiem, podnikateľov a živnostníkov viac ako iná vnútroslovenská trasa, pritom rozdiel vo vzdialenosti je iba 47 km, po sprevádzkovaní Braniska sa rozdiel zmenší na 40 km, 4. popri E 75 a E 50 je relatívne funkčnejšia ekonomika SR, ktorá už tvorí relatívne vyšší HDP, 5. napojenie na EÚ (po oboch stranách E 50 prístup k piatim národným parkom - turistický priemysel atď.).

Regionálne reprezentácie SOPK, ZPS a SŽK odporúčajú, aby MH SR, MDPaT, MVaRR prehodnotili harmonogram začatia financovania stavieb v „Aktualizácii nového projektu…“ v zmysle, aby sa prioritne začali financovať stavby na európskych trasách v SR, aby SR presadzovalo v doprave aj v skutočnosti svojimi aktivitami proeurópsku dimenziu a nielen v plánoch, deklaráciách a diskusiách.

Majú názor, že treba obnoviť už v roku 2003 financovanie výstavby už piaty rok zakonzervovaných úsekov E 75, E 50 tak, ako to bolo plánované v roku 2001 - začať financovanie a výstavbu už v roku 2003 diaľničného tunela Žilina - Martin, pretože je to najzaťaženejší úsek v SR a jeho zaťaženie relatívne najrýchlejšie rastie, dodržiavať medzinárodné dohody medzi SR a PR o diaľnično-rýchlostnom prepojení cez Skalité - Zwardoň (zo začiatku tieto úseky stačí sprevádzkovať v polovičnom profile). K tomu dodávajú aj príklad nezodpovedného financovania, ktoré sa realizovalo v rokoch 2000 až 2002 na trase Ladce - Sverepec, kde sa nevyužívali schválené financie a presúvali sa financie na iné vnútroslovenské komunikácie.

(Hd, do)