Čo je americkým záujmom?

John Snow chce pokračovať v politike silného dolára

„Naša pozícia sa nezmenila aj napriek výmenám v kresle ministra financií. Prvoradým záujmom Spojených štátov ostáva silný dolár,“ zopakoval v sobotu na stretnutí predstaviteľov G7 americký minister financií John Snow. Týmto výrokom Snow len pokračuje v rétorike svojho predchodcu Paula O'Neilla, ktorý, mimochodom, musel po dvoch rokoch vykonávania funkcie na žiadosť Bieleho domu koncom minulého roka abdikovať. Termín „silný dolár“ však nie je dielom ani O'Neilla. Tvorcom a úspešným realizátorom politiky silného dolára bol v polovici 90. rokov za úradovania prezidenta Billa Clintona jeho minister financií Robert Rubin.

Situácia v čase R. Rubina na jednej strane a O'Neilla a Snowa na druhej strane bola úplne odlišná. Kým v druhej polovici 90. rokov sa hospodárstvo USA hrdo nazývalo „motorom svetovej ekonomiky“, o pár rokov neskôr už to tak nie je. Za Snowa sa bublina technologických akcií začala ešte len nafukovať. Investori sa v húfe a bezhlavo vrhali na všetky americké aktíva, čo spôsobilo, že platobná bilancia bola aktívna aj napriek vysokým dovozom zahraničných tovarov. Spojené štáty po dlhšom čase znovu pocítili, čo je to mať prebytkový rozpočet, aj keď niektorí ekonómi sa už obávali, že takýto termín v ich prípade patrí len do učebníc. Jednoducho, za Rubina bolo v USA radosť žiť, a ešte radostnejšie bolo dívať sa na rast amerického dolára (v prípade, ak ste mali aktíva v tejto mene).

O čosi horšiu pozíciu mali Rubinovi nástupníci. Nielenže ekonomika začala pomaly poľavovať po tom, čo spľasla technologická bublina, ale ešte museli trh presviedčať, že naozaj stoja za silným dolárom. Obaja - O'Neill aj Snow - totiž pochádzajú z vplyvných podnikateľských kruhov a investori sa obávali, že politiku silného dolára obetujú práve na podporu exportu amerických podnikov. (Lacný dolár síce zdražieva importované tovary do USA a služby, ale zlacňuje vyvážané americké produkty.)

Snow, ale predovšetkým O'Neill museli trhy dlho presviedčať, že silný dolár je v záujme Spojených štátov. Americký dolár sa aj napriek tomu oslabuje oproti ostatným menám. Príčin je hneď niekoľko.

Prvou je už takmer dva roky trvajúca recesia v USA. Sama osebe by nebola až takým veľkým problémom, pretože stagnácia, príp. recesia postihla všetky veľké ekonomiky sveta, teda aj ich meny. Závažnejším dôvodom však je minuloročná strata dôvery v akciové trhy po účtovných škandáloch. Tá sa okamžite prejavila odchodom investorov z amerických trhov a ekonomika USA už tak nie je schopná kryť svoje dovozy. Veľmi významnou príčinou, ktorá hlavne v poslednom čase zaťažuje americkú menu, je geopolitické napätie na Strednom východe a hroziaci vojnový konflikt.

Administratíva amerického prezidenta Georga Busha chce naštartovať ekonomiku rôznymi impulzmi. Ako posledná je tu snaha prijať balíček opatrení v hodnote 695 mld. USD, ktorý by znížil daňové odvody do rozpočtu. Tým sa však zvýši jeho schodok. A práve to robí starosti aj európskym ekonómom, ktorí sa spoliehajú na oživenie v USA. Snow ich však v sobotu ubezpečil, že deficit rozpočtu je krátkodobá záležitosť, kým sa nenaštartuje ekonomika. Silný dolár sa tak zatiaľ môže oslabovať aj naďalej.

Marcel Laznia