Solventnosť limituje výrobu

Malé firmy konkurujú cenou, spoľahlivosťou i kvalitou

Na stranu 3 - Graf:

Spotrebiteľské ceny nábytku, vybavenia a údržby domu (medziročný rast v %)

1997 4,7

1998 7,0

1999 7,8

2000 4,1

2001 –0,9

2002 0,4

Zdroj: ŠÚ SR

Graf: Hd

Vývoj cien za prvé dva mesiace tohto roka potvrdzuje, že najmarkantnejšie nárasty cien sa týkajú občana v kategórii bývania. Tu je zaradená najväčšia časť tovarov s regulovanými cenami. Zvyšovanie regulovaných cien i dolnej sadzby dane z pridanej hodnoty znamená až dvojciferný nárast. Analytici netaja, že pokles reálnych príjmov ako sprievodný jav celého roku 2003 prinúti rodinný rozpočet ešte drastickejšie obmedziť výdavky spojené s vybavením bytu vrátane kúpy nového či obnovy terajšieho zariadenia a údržby bytu. Zvlášť ak vnímame doslova nálety ministerstva financií na výhody stavebného sporenia či hypotekárneho úverovania rozvoja bývania. Zasaď strom, urob dieťa, postav dom je heslo, ktoré si väčšina z domáceho priemeru pozrie radšej z televízora alebo filmového plátna. Ak sa prognózy analytikov potvrdia aj v praxi, v drevárskom, nábytkárskom a celulózovo-papierenskom priemysle znížená kúpyschopnosť obyvateľstva (najmä mimo Bratislavy) rozhodne neprispeje dynamike rozvoja. Negatívne sa to prejaví najmä v podnikoch s čisto domácou kapitálovou štruktúrou, ktoré stále trpia na nedostatok finančných zdrojov a bez nich modernizácia a konkurenčná schopnosť stagnuje. Napriek tomu je potešiteľné, že okrem neutíchajúceho záujmu o obchodné domy IKEA sa znovu stavia

na vlastné nohy

torzo bývalej pýchy Mieru Topoľčany. Bratislavská Drevona si z koláča odkrajuje predovšetkým stredné vrstvy obyvateľstva, priemernú slovenskú rodinu. Na chrbte však cítia čoraz horúcejší dych novovznikajúcich firmičiek z oblasti malého a stredného podnikania, ktoré konkurujú cenou, spoľahlivosťou, ale už aj kvalitou. Na solventnejšiu vrstvu v okolí Bratislavy útočia predovšetkým zo stredného a z východného Slovenska, osobitne z Kysúc, Liptova a Oravy. O zásadnej inovácii veľkých hráčov hovorí stručná bilancia. O reálnom plnení investično-rozvojových výrobných kapacít možno hovoriť viac-menej iba v prípade slovenských podnikov, do ktorých vstúpili zahraniční investori. Príkladom je rozšírenie výroby dreveného nábytku z prírodného dreva ihličnatých drevín v podniku Jasná Závažná Poruba s 99-percentným podielom na exporte. Pozitívne sa tiež hodnotí modernizácia a rozšírenie výroby skriňového nábytku na báze aglomerovaných veľkoplošných materiálov s orientáciou produkcie

iba na export

v podniku Spartan Trnava so 100-percentnou majetkovou účasťou zahraničného investora. Medzi rozvojovými projektmi figuruje tiež výstavba závodu v rozvíjajúcej sa priemyselnej zóne Malacky na výrobu skriňového nábytku z drevotrieskových dosák povrchovo upravených s melamínovou fóliou i výstavba závodu na výrobu drevotrieskových dosák surových a povrchovo upravených, s ročnou kapacitou 125-tisíc kubíkov ročne, s výhľadom až 150-tisíc kubíkov. K ťažiskovým projektom v prípade ružomberskej celulózky (kde slovenskí vlastníci predali nedávno svoj podiel zahraničným investorom) sa radí rozšírenie výroby vláknin o 150-tisíc ton a papierenských výrobkov o 60-tisíc ton ročne. Rekonštrukcia výroby flutingu v Štúrove by mala znamenať

ročný prírastok

výroby o 30-tisíc ton. Ďalší rozvoj drevospracujúceho priemyslu bude ovplyvňovať predovšetkým modernizácia existujúcich výrobných kapacít z vlastných zdrojov a úverov. Možno očakávať, že objem investícií sa bude pohybovať v priemere na úrovni v drevárskom a nábytkárskom priemysle 1 mld. Sk ročne, v celulózovo-papierenskom priemysle 2 mld. Sk ročne. Ak sa to skutočne naplní, malo by to priniesť zvýšenie exportnej výkonnosti odvetví drevospracujúceho priemyslu o 17 mld. Sk, zvýšenie produktivity práce a vytvorenie približne 5000 pracovných miest v odvetviach spracúvajúcich a využívajúcich drevo. Už v roku 2004 sa mal zvýšiť objem vývozu v rozpätí 14 až 19,7 mld. Sk. Lepšie zhodnotenie dreva a materiálov na jeho báze priaznivo ovplyvní i rast pridanej hodnoty spracovaním v rozsahu 4 - 8 mld. Sk. Na druhej strane priemerný počet pracovníkov v dôsledku progresívnych technologických zariadení a súčasnej prezamestnanosti a odčleňovania obslužných činností a nesúvisiacich výrob bude klesať v priemere o 3 % ročne. Aj to je jeden, v tomto prípade menej príjemný, no nevyhnutný dosah postupu slovenských aj zahraničných firiem v oblasti spracovania dreva na Slovensku.

Tibor Bucha