Sú to len mýty a legendy

Vytvoria zo ZSE (silnú) konkurencieschopnú firmu

„Akciová spoločnosť Západoslovenská energetika (ZSE )sa v súčasnosti stáva firmou, ktorá funguje na princípoch súkromného podnikania. Aj keď je štát jej majoritným vlastníkom, dúfam, že sa tento rozvodný podnik bude uvedenými princípmi riadiť aj v budúcnosti,“ zdôraznil nový predseda predstavenstva ZSE Konrad Kreuzer. Strategickým investorom v ZSE sa stal nemecký gigant - spoločnosť E.ON, ktorá vlani na jeseň získala 49 % akcií ZSE plus manažérske právomoci. K. Kreuzer uvítal, že SR sa stane členom EÚ. To predurčuje aj ciele, ktoré chce strategický investor v ZSE dosiahnuť. Tým najhlavnejším je vybudovať zo ZSE silný podnik, aby uspel v konkurencii ostatných európskych distribučných firiem. Dosiahnuť to možno len ambicióznym programom reštrukturalizácie ZSE. Reštrukturalizácia ako cesta k zvyšovaniu účinnosti prinesie nielen šetrenie nákladov, ale aj znižovanie počtu zamestnancov ZSE. Zo súčasných približne 2500 pracovníkov ZSE sa ich počet zníži o 10 %. Súčasné vedenie ZSE si podľa K. Kreuzera uvedomuje citlivosť tejto otázky, a tak bude pri jej riešení zohľadňovať sociálne dosahy. Napriek ubezpečeniam o prínose strategického investora v ZSE sa v médiách objavili aj informácie o tom, že jeho vstupom sa zrejme zabrzdia investície do rozvoja. Prioritou bude čo najrýchlejšia návratnosť prostriedkov vynaložených na privatizáciu. Podobný trend je vraj aj v Česku a v Maďarsku, kde spoločnosť E.ON tiež získala podiely v distribučných energetických spoločnostiach. Na našu otázku, či môže zástupca E.ON potvrdiť oprávnenosť uvedených tvrdení, nám K. Kreuzer povedal: „Zverejnené správy o tom, že E.ON priškrtil investície v tých distribučných spoločnostiach, kde získal rozhodujúce podiely, treba považovať len za mýty a legendy. Stačí si pozrieť výročné správy týchto firiem. Z nich totiž jasne vyplýva, že investície sa zvyšujú.“ Hlavným majetkom distribučnej spoločnosti sú siete. Ak ju E.ON chce „potlačiť dopredu“, musí investovať do ich modernizácie. Bez investícií by logicky rýchlo vypadla z hry aj na otvárajúcom sa trhu s elektrickou energiou. Generálny riaditeľ ZSE Andrej Devečka dodal, že investičný plán mali v ZSE roky stanovený len na úrovni odpisov - vo výške asi 650 mil. korún. No už v tomto roku plánujú investovať až 950 miliónov korún. Mnohé zariadenia sú zastarané. Zabezpečiť reprodukciu je však nevyhnutné, ak majú poskytovať zákazníkom spoľahlivú dodávku elektriny. Ako však investovať len na úrovni výšky odpisov, keď napríklad jeden transformátor stál v roku 1991 približne 1,1 milióna korún a dnes ten najlacnejší stojí až 12 miliónov korún? Pokiaľ ide o výhrady k radikálnemu zvýšeniu cien elektrickej energie od 1. 1. tohto roka, K. Kreuzer vysvetlil potrebu zreálnenia cien a odstránenia krížových dotácií aj z aspektu blížiaceho sa vstupu SR do EÚ. „Systém, v ktorom akýkoľvek podnik predáva svoje produkty pod reálne náklady, nemôže dlho fungovať.“ Hoci uvedené zvýšenie cien prinieslo pre domácnosti priemerné zvýšenie výdavkov za elektrinu o 25 %, pri elektrickom vykurovaní sa zvýšili ceny až o 70 %. Dôvod je ten, že práve sadzby za vykurovanie boli v minulosti pre „ľúbivú“ politiku najviac zdeformované. Na našu otázku, či zvýšenie cien pri elektrickom vykurovaní bytov o 70 % už úplne pokrýva náklady na výrobu a distribúciu, A. Devečka povedal, že „priemerná cena za elektrickú energiu by sa už v budúcnosti zvyšovať nemala, maximálne o výšku inflácie. Určité úpravy medzi jednotlivými sadzbami budú však ešte nevyhnutné“.

Zdena Rabayová