Na čo sme si nezarobili

Reštrikcie (pochopiteľne) prišli až po voľbách

V predvolebnom období si vláda netrúfla pristúpiť k reštriktívnym opatreniam. Tie sa dostali k slovu až v januári t. r. To sa výrazne podpísalo pod rekordne nízku infláciu na Slovensku. Zároveň v prvých troch štvrťrokoch 2002 sa zvýšila nominálna mzda v zdravotníctve o 17,7 %, v školstve o 13,2 % a v ostatných verejných službách o 15,3 %. Ekonomickí experti najmä z opozičných lavíc parlamentu dodávajú, že takto vysoké tempá rastu svedčia o krátkozrakosti predchádzajúcej vlády, ktorá si pre úspech vo voľbách nechcela vidieť ďalej od nosa. Dnes sa začína ukazovať, že neúmerne vysoké percentá sú „o dve hlavy“ pred rastom produktivity práce v ekonomike SR. Platili sme niečo, na čo sme si nezarobili. Celkové bežné výdavky v minulom roku zaznamenali 6,2 %. Rast bežných príjmov bol však v dôsledku slabšej dynamiky dôchodkov z majetku o niečo nižší. Hrubý disponibilný príjem domácností sa tak zvýšil o 8 percent. V absolútnom vyjadrení sa to odhaduje na 656 mld. Sk. Z tejto sumy ľudia vyčlenili na úspory necelých 10 %. Nejde však o výnimočnosť, skôr o sprievodný jav. Až na dva krízové momenty od roku 1993 mala totiž konečná spotreba domácností na Slovensku rastúci trend. Iba rok 1994 znamenal stagnáciu a jediný vážnejší zlomový moment nastal v roku 1999, keď vláda prijala rozsiahly balíček ekonomických opatrení. Negatívny efekt z prepadu reálnych miezd trval do začiatku roku 2001, keď úroveň spotreby opäť dosiahla hodnotu spred zavedenia reštrikcií. Potom nastala fáza vysokého rastu, spočiatku podporovaná výplatami dlhopisov FNM. Pre objektívnosť analytici dodávajú, že takýto vývoj vo volebnom roku 2002 bol určitou kompenzáciou za nízku dynamiku v predchádzajúcich rokoch. Odborníci varujú, že približne 3-percentná inflácia a vysoký rast životných nákladov od začiatku tohto roka začnú prinášať väčší prepad reálnej mzdy. Január a prvé odhady februárového vývoja tvrdenie potvrdzujú. Evidentný pád dynamiky konečnej spotreby domácností začína omínať predovšetkým podniky s výraznou orientáciou na slovenský trh a so sortimentom pre nižšie a stredné vrstvy. V súkromnom sektore vlani najviac rástli mzdy v službách. Ak zvážime, že ľudia sa na sklonku vlaňajšieho roka pred blížiacim sa uvoľňovaním cien elektriny, plynu a tepla „predzásobili“ a inflácii chceli vzdorovať frontálnejšími útokmi na obchody, domáci dopyt stúpal priam exponenciálne. V tomto roku sa očakávajú vysoké nárasty platov v štátnej správe a v priemysle. Konečná spotreba domácností v tomto roku bude stagnovať. Predpokladá sa, že dynamika hrubého disponibilného dôchodku nedosiahne úroveň deflátora (cenového indexu) konečnej spotreby domácností. Povedané zrozumiteľnejšie, vyšší nárast konečnej spotreby ako disponibilných príjmov bude následkom hromadnejších výberov vkladov, teda poklesu konečnej sumy na vkladnej knižke. Veľa bude závisieť aj od vývoja miery úspor obyvateľov, ktorá v posledných kvartáloch 2002 začala upadať. Za daného stavu - ak by sme porovnali 4-percentné zhodnocovanie peňazí uložených v komerčných bankách s 9-percentnou mierou inflácie (tak ako o nej sníva súčasná vláda), nemá cenu držať peniaze. Hrubé úspory domácností tak môžu klesnúť v tomto roku najmenej o 5 percent.

Tibor Bucha

Tab.1

Tvorba a použitie dôchodkov v sektore domácnosti

(medziročne v %)

Ukazovateľ Skutočnosť Odhad/Prognóza

1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003

Odmeny zamestnancov 15,2 9,1 3,1 7,9 9,1 8,8 8,0

Hrubý dôchodok 13,1 11,1 15,1 13,6 13,1 8,0 8,5

Dôchodky z majetku 7,6 25,1 12,1 -12,8 -18,9 0,0 1,5

Sociálne dávky 10,6 7,7 5,8 4,8 4,1 3,4 5,0

Ostatné príjmy -4,8 17,8 20,7 7,8 10,5 12,0 8,0

Bežné príjmy 13,0 10,4 7,3 7,5 8,0 7,6 7,5

Zdroj: Štatistický úrad SR, SRA

Tab.2

Tvorba a použitie dôchodkov v sektore domácnosti

(medziročne v %)

Ukazovateľ Skutočnosť Odhad/Prognóza

1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003

Dôchodky z majetku -12,2 5,9 -11,1 -5,6 6,3 18,0 5,0

Bežné dane (z majetku, 4,0 2,0 9,9 -17,0 9,7 4,5 7,5

z dôchodkov atď.)

Sociálne príspevky 9,8 8,1 1,1 9,5 9,2 7,0 8,0

Ostatné výdavky 21,2 -0,1 -2,9 2,5 10,9 0,0 5,0

Bežné výdavky 8,5 5,9 2,2 2,4 9,4 6,2 7,6

Zdroj: Štatistický úrad SR, SRA