Problémový motor eurozóny

Odborníci už dlhšie nevylučujú možnosť recesie

Nevýrazný rast globálnej ekonomiky a absencia výraznejšieho oživenia robí starosti popredným analytikom a odborníkom už dlhší čas. Po predminuloročnej recesii sa síce hovorilo o jej postupnom zotavovaní naberajúcom časom na sile, avšak do dnešného dňa sa tieto prognózy nepotvrdili. Skôr naopak. Najväčšie svetové ekonomiky napredujú iba minimálne, v horších prípadoch takmer stagnujú a zlepšenie zostáva stále v nedohľadne. Okrem Spojených štátov a Japonska sa v útlme nachádza aj eurozóna, ktorá trpí najmä pod tlakom nepriaznivého vývoja v Nemecku. Najväčšia ekonomika eurozóny totiž čelí nepriaznivým vyhliadkam, keď iba nedávno nemecká vláda znížila svoju prognózu hospodárskeho rastu na tento rok na 1,0 % z predošlých 1,5 %. Nemecké hospodárstvo, nazývané aj motorom eurozóny, zaznamenalo pritom v minulom roku hospodársky rast 0,2 %, čo predstavovalo najnižšiu úroveň za posledných deväť rokov.

Jedným z hlavných problémov je zlá situácia na trhu práce, ktorý by mal podľa vládnych plánov podstúpiť reformu. Pretrvávajúce obavy spoločností z budúceho vývoja a hospodárskych vyhliadok totiž viedli k ďalšiemu znižovaniu počtu zamestnancov, čo sa odzrkadlilo na raste počtu registrovaných nezamestnaných na nové päťročné maximum. Podľa údajov Spolkového úradu práce sa v januári zvýšila celková nezamestnanosť o 398 000 osôb na 4,623 milióna ľudí, čo predstavuje 11,1 % práceschopného obyvateľstva. Ide o najvyšší počet nezamestnaných od marca 1998. Nezamestnanosť očistená od sezónnych faktorov vzrástla v januári o 62 000 osôb, čo predstavuje približne dvojnásobok analytických odhadov. Počet ľudí bez práce tak dosiahol 4,274 milióna osôb, najvyššiu úroveň od mája 1998.

Ďalším negatívnym faktorom je stupňujúce sa geopolitické napätie vo svete. Poprednou témou je hrozba militantného konfliktu Severoatlantickej aliancie NATO s Irakom, ktorý podľa nedávnej správy nemeckej centrálnej banky brzdí krehké oživenie globálnej ekonomiky. Vo svojej februárovej správe varovala Bundesbanka pred dlhším konfliktom s Irakom. O mierny šok sa postaralo nedávne vyhlásenie šiestich vedúcich ekonomických inštitútov v Nemecku, podľa ktorých nemožno vylúčiť úpadok nemeckej ekonomiky do recesie. Hoci sa o tejto možnosti v poslednom čase hovorilo už často, iba málokto ju bol ochotný pripustiť. Stav nemeckého hospodárstva robí starosti aj nemeckému ministrovi hospodárstva a práce Wolfgangovi Clementovi, ktorý označuje situáciu za „znepokojujúcu“. Podstatne strohejšie vyznelo hodnotenie inštitútov, podľa ktorých nemožno vylúčiť ani možnosť technickej recesie. (Technická recesia je definovaná dvoma za sebou nasledujúcimi štvrťrokmi negatívneho prírastku hospodárskeho rastu.) Súčasnú situáciu dokresľuje aj januárový vývoj výrobných cien, ktoré sa zvýšili najviac za posledných 21 rokov. Oproti decembru dosiahol ich prírastok 1,3 %. V januári 1982 vzrástli výrobné ceny medzimesačne o 1,6 %. Na raste výrobných cien v uplynulom mesiaci sa podieľalo hlavne zvýšenie ekologickej dane na benzín, motorovú naftu a elektrickú energiu.

Aspoň malú iskru nádeje v mierne zotavovanie najväčšej ekonomiky eurozóny včera vykresala správa nemeckého inštitútu Ifo, podľa ktorej vzrástol vo februári index ekonomickej klímy v Nemecku na 88,9 bodu, najvyššiu úroveň za posledných sedem mesiacov. Opatrný optimizmus bolo počuť aj vo vyhlásení šéfa Ifo Hansa-Wernera Sinna, podľa ktorého by mohla byť nemecká ekonomika z najhoršieho vonku.

Peter Machala