Výzva nejednotnej opozícii

Arménsko má v SNŠ najväčšiu ekonomickú slobodu

Prvé kolo prezidentských volieb v Arménsku s účasťou deviatich kandidátov minulý týždeň nerozhodlo o novom lídrovi so štyrmi miliónmi obyvateľov najmenšej z troch zakaukazských krajín. V druhom kole 5. marca sa stretnú prví dvaja - súčasný prezident Robert Kočarjan, ktorý podľa oficiálnych výsledkov získal 49,8 percenta hlasov, a predseda opozičnej Ľudovej strany Stepan Demirčjan s vyše 28 percentami. Široká opozícia zorganizovala v Jerevane masové zhromaždenia so zrážkami s políciou proti mnohým prípadom nezákonnosti pri hlasovaní, falzifikácii výsledkov v prospech hlavy štátu a žiadala ich prehodnotiť, lebo podľa nej zvíťazil jej hlavný kandidát. Na najväčšom mítingu sa zúčastnilo okolo stotisíc ľudí.

Aj zahraniční pozorovatelia postrehli, že volebný proces napriek hlasovaniu s priehľadnými schránkami nezodpovedal medzinárodným štandardom Rady Európy. Arménsko je jej členom iba dva roky, politický a ekonomický systém má ťažko prístupná vysokohorská krajina pod Araratom zatiaľ málo rozvinutý. Roztrieštená opozícia sa nedokázala dohodnúť na spoločnom kandidátovi, veď väčšina účastníkov volieb zastupovala rôzne mimovládne sily, a znížila svoju šancu na úspech. Ďalší jej zástupca, predseda Národnej jednoty Artašes Gegamjan, dostal na treťom mieste okolo 17 percent hlasov. Ak sa opozícia dokáže pred druhým kolom hlasovania aspoň dočasne zomknúť okolo Demirčjana, mohla by zvíťaziť vlastnými silami aj pri negatívnych volebných javoch. Riaditeľka arménskej informačnej agentúry AYB-FE Anžela Šeguncová označila situáciu v krajine za veľmi nestabilnú. Kočarjan má v skutočnosti veľmi nízku podporu a nedôvera k nemu sa podľa nej rozhodne prejaví v ďalšom

Arménsko, orientované na Rusko, je v postsovietskom Spoločenstve nezávislých štátov v posledných rokoch jedným z lídrov s najvyšším ekonomickým rastom 8 - 13 % napriek tomu, že patrí medzi menej rozvinuté. Jeho ekonomika patrí na tomto priestranstve medzi najviac liberálne s otvorenosťou zahraničným investíciám a podľa ekonomickej slobody je na čele SNŠ. Po nedávnom prijatí do Svetovej obchodnej organizácie sa stalo aj oficiálne jej členom. Väčšina krajín SNŠ sa o to stále len usiluje. Arménsko sa dohodlo s WTO na dočasnom zachovaní rozmeru štátnych dotácií v agrárnej sfére, do roku 2005 môže dosahovať najviac 10 % objemu poľnohospodárskej výroby a do roku 2009 sa musí znížiť do 5 %. Účasť zahraničného kapitálu v krajine nie je obmedzená, investície nad milión dolárov sú oslobodené od DPH a na päť rokov od dane zo zisku. Podiel malého podnikania dosahuje okolo 35 %. Známy závod na výrobu arménskeho koňaku Ararat patrí francúzskym majiteľom, telefónna sieť gréckym, časť energetiky ruským, rozvodná energetika britským, vodovodná sieť talianskym. Priemerná mzda v hlavnom meste sa pohybuje na úrovni iba 70 - 80 USD. Mnoho obyvateľov je preto odkázaných na pomoc svojich blízkych spoza hraníc, tvoriacu podľa odhadov najmenej štvrtinu štátneho rozpočtu. V zahraničí žije okolo 6 miliónov osôb arménskeho pôvodu. Väčší prítok investícií obmedzuje malý trh krajiny, nízka kúpyschopnosť, nestabilný kaukazský región. Arménsko má napäté vzťahy so susedným Azerbajdžanom pre dlhodobý konflikt okolo separátneho arménskeho územia Náhorný Karabach.

Martin Benko

Kyjev