Narkotiká ukrajujú ekonomický rast

V rukách farmárov zostáva len zlomok zisku z predaja drog

Podľa tých najmiernejších odhadov ročné výdavky na kokaín a heroín v USA a v západnej Európe sa pohybujú okolo 80 miliárd USD. Ak k tomu pridáme ďalšie nelegálne drogy a ďalšie krajiny, prídeme k sume o dosť väčšej ako 100 miliárd USD. Najnovšie analýzy pritom jasne naznačujú, že obchod s nelegálnymi drogami má ničivý dosah nielen na jednotlivé spoločenské skupiny, ale aj na celé ekonomiky krajín.

Produkcia nelegálnych drog brzdí hospodársky rast a nevedie k trvalému rozvoju z dlhodobého hľadiska, uvádza sa vo výročnej správe Medzinárodného úradu pre kontrolu narkotík INCB „Problém drog sa v prvom rade vníma ako sociálny problém, ale naša správa ukazuje, že tiež má závažné dôsledky na celkový rozvoj krajiny. No zatiaľ čo drogová závislosť a nadmierne užívanie je vypuklé vo vyspelých krajinách, najhoršie dosahy nelegálneho obchodu s drogami cítiť v rozvojovom svete,“ povedal Philip O. Emafo, predseda INCB. Príčinou toho je sčasti aj nerovnomerná distribúcia drogových ziskov. V skutočnosti len jedno percento z peňazí, ktoré minú užívatelia drog, zostáva v rukách farmárov v rozvojových krajinách. Zvyšných 99 percent berú iné články pašeráckeho reťazca.

Správa pritom pripúšťa, že nelegálny obchod s drogami môže byť aj určitým krátkodobým impulzom pre ekonomiku. Týka sa to najmä vytvárania pracovných príležitostí pre farmárov a robotníkov, ktorí sa sťahujú za prácou. No dlhodobo ekonomiky krajín vyrábajúcich koku či ópium trpia. Príkladov je viac. Thajsko zredukovalo produkciu nelegálneho ópia zo 146 ton v rokoch 1965 - 1966 na 60 ton v roku 1982 a potom na 6 ton v roku 2000. V tom čase, najmä v 80. rokoch, dochádza k rýchlemu hospodárskemu rastu krajiny, ktorá dnes patrí medzi najvyspelejšie v regióne. Podobné príklady nájdeme aj v Laose, Bolívii, Peru či vo Vietname. Naopak situácia začiatkom 90. rokov v Afganistane, ako aj v Libanone o desať rokov neskôr ukazuje, že zvýšená produkcia drog ukrajuje hospodársky rast a dolieva olej do ozbrojených konfliktov.

Autori správy INCB pritom pripúšťajú, že uvedené príklady nedokazujú priamu súvislosť medzi obchodom s nelegálnymi narkotikami a ekonomickým rozvojom. Dosť toho však napovedajú. Úrad pritom pripomína, že prítomnosť nelegálnych narkotík zvyšuje politickú nestabilitu danej krajiny, keďže drogy spravidla idú ruka v ruke s korupciou. Zapájanie drogových peňazí do legálnych finančných tokov okrem toho ohrozuje stabilitu úrokových sadzieb a výmenných kurzov domácej meny, vytvára inflačný tlak a v nemalej miere odstrašuje potenciálnych investorov.

Napriek týmto ďalším zisteniam o zhubnom vplyve nelegálnych drog na zdravú spoločnosť, prináša globálny boj proti obchodu s narkotikami len obmedzené úspechy. Zníženie produkcie koky a ópia v jednej oblasti sa väčšinou kompenzuje zvýšením produkcie v iných častiach sveta. Rok 2002 bol špecifický tým, že na drogové výslnie sa vrátil Afganistan, kde sa po zmene talibanského režimu znovu vo veľkom začal produkovať ópium. Ďalším veľkým nebezpečenstvom je nástup syntetických drog, ktoré majú jednu veľkú výhodu oproti rastlinným, a to, že ich je možné vyrábať prakticky všade.

Ako teda bojovať proti nelegálnemu obchodu s drogami? Podľa Bena Slaya z Rozvojového programu Organizácie Spojených národov, by možno bolo dobré zmeniť doterajšiu stratégiu znižovania ponuky a intenzívnejšie sa zamerať skôr na dopyt. Na poznámku Hd, že autoritatívne režimy dosť často dosahujú väčšie úspechy v protidrogovom boji, Pavel Pachta zo sekretariátu INCB uviedol, že je to možné, no určite by bolo chybou obetovať demokraciu a každá krajina musí nájsť vyvážený model boja proti obchodu s nelegálnymi drogami.

Rastislav Boldocký