Slovenské kiksy až paradoxy

Prívlastok „kvalifikovanᓠpracovná sila už strácame

Najviac ľudí do pracovného pomeru prijíma, paradoxne, verejná správa, obrana a sociálne zabezpečenie - podľa štatistiky je to medziročný nárast až o 2,6%. Naopak, najviac sa stavy redukujú v hoteloch a reštauráciách. Pritom nás zaplavujú správy o odtučňovacej kúre verejného sektora a podpore malého a stredného podnikateľského stavu - s osobitným zreteľom na rozvoj služieb a turistiky. To sú naše evidentné kiksy až paradoxy. Pravda, ani v rokoch vyššieho rastu hrubého domáceho produktu (HDP) nedochádzalo k masívnemu vytváraniu nových pracovných miest. Skôr išlo o nárast produktivity. A to už nie je ani kiks, ani paradox, ale nevyhnutnosť. Iná cesta neexistuje. Prezident Združenia automobilového priemyslu (ZAP) SR Jozef Uhrík si opätovne vzal na mušku schopnosť vysokých škôl technického smeru a stredných škôl pripravovať absolventov pre potreby praxe. Naša pracovná sila už dlho nebude lacná a prívlastok „kvalifikovanᓠpomaly stráca už dnes. Generálny riaditeľ a podpredseda predstavenstva a. s. VSS Košice Ing. Jozef Melničák pri hodnotení doterajšieho obdobia a výsledkov ozdravného procesu firmy na poprednom mieste uviedol reštrukturalizáciu pracovnej sily. Do roku 1989 platil medzi výrobnými, technicko-hospodárskymi a obslužnými pracovníkmi tretinový podiel. Dnes je to k výrobným pracovníkom pol na pol. Ide cestou zvyšovania flexibility pracovnej sily, aby mala možnosť si vo firme zarobiť. Považuje za chybu a stratu pre fabriku, že sa pred privatizáciou od strojární odčlenil ako samostatná jednotka výskumno-vývojový ústav. Prioritou sa stala oblasť spracovania dát a informačných technológií. Preto jednu z prvých investícií nasmerovali do konštrukčnej oblasti. Z týchto ľudí začali budovať vlastnú výskumno-vývojovú základňu. Stojí to obrovské peniaze, no satisfakcie sa už dočkali: Američania, ktorí svoje peniaze začali točiť na východe Slovenska, zriadili konštrukčnú kanceláriu práve vo VSS. Škoda, že sa strojári nemôžu zatiaľ spoliehať na bohatého strýčka zvonku. Práve na príklade VSS sa dá totiž doslova učebnicovo vysvetliť, prečo zahraniční investori neprichádzajú s kapitálom do strojárskych podnikov s takým širokým výrobným programom a sortimentom, ako majú VSS alebo ZŤS: investor, ktorý pozná a reálne sa zaujíma iba o 20 % našej produkcie, do takejto fabriky kapitálovo nevstúpi. Preto treba hovoriť o špecializácii. Zároveň vybraným odvetviam, ktoré figurujú ako priority strategického biznisplánu, treba pripravovať kvalifikované pracovné sily. Výrobná prax považuje za optimálne pozerať sa a robiť vízie firmy na štyri, nanajvýš šesť rokov dopredu, aby sa tieto vízie mohli aj seriózne pretavovať do života. Výsledok? VSS sa ako domáca slovenská fabrika dostala z najhoršieho. Pridaná hodnota vzrástla zo 186 mil. Sk na vlaňajších 390 mil. Sk. Kvalifikačná štruktúra zamestnancov VSS sa postupne mení v prospech odborných kádrov s vyšším stupňom vzdelania. Aj celoslovenský pohľad ukazuje, že podiel vysokoškolsky vzdelaných, vyučených s maturitou a ľudí s úplným stredoškolským vzdelaním sa na celkovom počte nezamestnaných podieľa iba niečo viac ako 11 %. V tejto súvislosti nemôžeme zatvárať oči ani pred faktom, že počet ľudí bez práce so základným vzdelaním narástol vlani oproti roku 2001 o 0,8 %. Riešenie je behom na dlhú trať. Reforma školstva spolu s vyšším dôrazom na domáci výskum a vývoj by mali postupne zvyšovať priemernú vzdelanosť našich občanov, čo im zároveň zväčšuje šance zaradiť sa do vyšších mzdových kategórií. Iba tak rastú naše šance „na prežitie“. Každý investor sa správa a bude správať podnikateľsky: rozvinie u nás výrobný program, no jeho životnosť je daná logistikou koncernu, efektívnosťou výroby, znižovaním nákladovosti. Ak chceme dýchať aj po tom, ako kapitál zdvihne kotvy a odpláva do lacnejších vôd, musíme už dnes budovať vlastnú výskumno-vývojovú základňu, aby sme sa v konkurenčnom prostredí nestratili. A to sa nám pri „štyroch ľudových“ ľahko môže stať. Dokonca to podaktorí začínajú pociťovať už dnes.

Tibor Bucha

Koláč:

Vzdelanostná štruktúra nezamestnaných

(v %)

Základné 2,8

Vyučení 42,1

Vyučení s maturitou 27,5

Stredné 2,5

Úplné stredné 4,5

Vysokoškolské 2,8

Zdroj: NÚP