Francúzi šetriť nebudú

Na pretrase je opäť „stupídny“ Pakt stability a rastu

Počas slávnostného stretnutia pri príležitosti 200. výročia založenia Francúzskej priemyselnej a obchodnej komory sa francúzsky premiér Jean-Pierre Raffarin pred všetkými priznal, že jeho vláda nebude robiť ďalšie škrty vo vládnych výdavkoch. Na tomto vyjadrení by nebolo nič zlé, keby krajina „galského kohúta“ týmto rozhodnutím vedome neporušila dohody a pravidlá platiace pre všetky krajiny Európskej únie.

V decembri 1996 štáty EÚ na žiadosť veľkých krajín, ale predovšetkým Nemecka, uzatvorili na stretnutí v írskom Dubline dohodu, ktorá dostala názov Pakt stability a rastu. V tomto pakte sa všetky štáty zaviazali, že okrem iného do roku 2004 budú mať vyrovnané rozpočty a dovtedy budú udržiavať deficity verejných rozpočtov do hodnoty 3 % hrubého domáceho produktu (HDP). Ak členovia prekročia stanovené limity, hrozí im najprv napomenutie, a potom vysoké pokuty. Prijatím týchto pravidiel chceli najmä veľké krajiny EÚ dosiahnuť, aby prebujnené verejné financovanie v niektorých štátoch neohrozilo stabilitu euroregiónu a hlavne jeho vtedy sa ešte rodiacu menu - euro.

Dnes, v čase, keď vyspelým ekonomickým svetom lomcuje stagnácia a recesia, sa na pretras dostal dávno zabudnutý pakt, ktorý komisár EÚ pre menové otázky Pedro Solbes nazval stupídnym. Pakt stability a rastu robí problémy nielen malým krajinám, pre ktoré bol prijatý, ale aj takým velikánom, ako je Nemecko, Taliansko či Francúzsko. Ako prvá sa nedodržala dohoda zaväzujúca vlády členských štátov dosiahnuť v roku 2004 vyrovnané rozpočty. To bola jedna z podmienok, ako chcela eurozóna splniť ambiciózny cieľ, byť do roku 2010 najvyspelejším regiónom sveta. Vzhľadom na ťažkú ekonomickú situáciu vnútri eurozóny minulý rok Európska komisia odsunula tento termín o 2 roky. Rovnako problémovým sa stali deficity, ktoré v niektorých štátoch prekročili limit 3 % HDP. Portugalsko ako prvá krajina EÚ nedodržala Pakt stability a rastu, keď rozpočet vlády v roku 2001 dosiahol úctyhodných 4,1 %. Európska komisia sa však proti prvému previnilcovi rozhodla zakročiť až v druhej polovici roku 2002. Dôvodom bola skutočnosť, že na trest čakali velikáni ako Nemecko, Taliansko či Francúzsko. Nakoniec komisia varovala portugalskú vládu. Podobne Európska komisia zakročila aj proti Nemecku, ktorého deficit verejných rozpočtov tiež prekročil stanovené 3 %. Vláda najväčšej krajiny Európy vzala varovanie komisie na vedomie a sľúbila, že sa vynasnaží dostať rozpočet pod kontrolu. (No už dnes sa v nemeckej vláde ozývajú hlasy, že v prípade vojny s Irakom krajina ani v tomto roku nedodrží dohodu.) V tom istom čase komisia tiež upozornila Francúzsko, že jeho deficit sa nebezpečne blíži k hranici 3 %. Francúzsko však na rozdiel od Nemecka varovanie neprijalo s pokorou, ale sa proti nemu vzoprelo.

V podobnom duchu sa nesú aj najnovšie slová francúzskeho premiéra Raffarina. „Vláda sa nevráti k úpornému kurzu, aj keď deficit rozpočtu prekročí 3 % HDP. Ak je konjunktúra slabá, možno znižovať štátne výdavky len do únosného rozsahu,“ povedal premiér. Podľa neho nadmerná úsporná politika vlády vedie len k prehĺbeniu hospodárskeho poklesu. Raffarin zároveň nezabudol pripomenúť, že jeho vláda splní predvolebné sľuby, ktoré hovoria o znížení dani z príjmu o tretinu do konca roku 2007, čo tiež môže ohroziť Pakt stability a rastu.

Raffarin si možno neuvedomuje, že vedomým porušovaním paktu kladie štátne záujmy pred európske a v blízkej budúcnosti môže vážne ohroziť spoločnú euromenu, na ochranu ktorej vlastne dohoda vznikla.

Marcel Laznia