Najväčší frajer

Kim Čong-il je ako malé dieťa. Len na chvíľku si svet prestal všímať KĽDR a už letel darček v podobe starej rakety čínskej výroby smerom k Japonsku. Svojrázna gratulácia k inaugurácii nového juhokórejského prezidenta Roh Mu-juna síce nevyvolala očakávaný rozruch (šéf americkej diplomacie Colin Powell označil celú záležitosť za neškodnú), no na druhej strane už Spojené štáty ponúkli KĽDR značnú potravinovú pomoc a stalinistický diktátor si mohol pred svojím ťažko skúšaným národom utvrdiť povesť najväčšieho „frajera“ na svete. Pre istotu ešte vyzval armádu a obyvateľstvo, aby boli pripravení na vojnu, veď napokon v takomto stave sa ľudia kontrolujú a ovládajú najlepšie.

S ohľadom na všetky doterajšie provokácie, krutý spôsob vládnutia a nepopierateľné vlastníctvo chemických, biologických a pravdepodobne aj atómových zbraní, ktoré (pravdepodobne) môžu zasiahnuť západné pobrežie Spojených štátov, sa mnohí pýtajú, prečo sa organizuje „križiacka výprava proti Iraku“ a zároveň sa zabúda na oveľa väčšiu hrozbu sídliacu v Pchjongjangu. Prečo je diktátor, ktorý hravo prekoná svojho kolegu v Bagdade, stále pri moci? Prečo nikto nevyrazí na pomoc ľuďom, ktorí o poriadnom jedle môžu len snívať, a pre ktorých sa svet končí na hranici KĽDR?

Americký prezident George W. Bush priznal, že neznáša severokórejského diktátora a Roh Mu-jun vyhlásil, že podozrenie, týkajúce sa vývoja atómových zbraní v KĽDR znamená veľké nebezpečenstvo pre celý svet. Tak potom, kde to viazne?

Najskôr v tom, že si Amerika predsa len nemôže dovoliť riskovať dve vojny naraz, najmä, keď do konfliktu s Irakom ide v podstate (až na Veľkú Britániu) osamotená. Okrem toho geografická poloha prípadného budúceho protivníka nie je práve najvhodnejšia s ohľadom na blízkosť Číny, Ruska alebo Japonska. Napokon ani 1,1 milióna vojakov a vlastníctvo zbraní hromadného ničenia nie je zanedbateľným faktom pri plánovaní útoku. A tak nezostáva nič iné, len prejavovať viac než nekonečnú trpezlivosť, zahŕňať diktátora pri oslave narodenín exkluzívnymi darčekmi a čakať na vhodnú príležitosť. Ak nejaká bude.

Mladen Bosiočič