Poiracká kríza sveta

Koľko môže byť pravdy na tom, že iracká kríza vyústi do svetovej krízy? Do krízy medzi mocnosťami, ktorých politika a ambície udávajú tón vo svetovom dianí. Do stavu straty dôvery voči USA, európskej rozhádanosti, hry na obe strany Ruska a Číny, ktoré budú posilňovať svoje záujmy. Možných scenárov je viac ako dosť a je málo pravdepodobné, že zmenou režimu v Iraku sa aj všetko ostatné, akoby nič, dostane do predošlých normálnych koľají. Že sa obnoví narušená dôvera.

USA sa ešte pred vojnou v Iraku (už sa nepýtame či, ale kedy bude?) podarilo ideovo rozsváriť Európu. Bývalý komisár EÚ pre hospodársku súťaž Karel van Miert si myslí, že politika prezidenta USA s pomocou britského premiéra smeruje k rozbitiu Európy. K rozbitiu Európy, ako ju Európania poznajú teraz a akú ju plánujú vybudovať. Dokonalejšiu, ekonomicky silnú, jednotnú, s vlastným názorom a konkurencieschopnú (s ekonomikou USA napríklad). Rozšírenie EÚ sa už zdá vecou hotovou a definitívnou. Nekričme však hop, kým sme nepreskočili... Lebo názorový rozkol medzi silnými európskymi štátmi, vzdorujúcimi vojenskej uponáhľanosti USA v irackej otázke - Francúzsko a Nemecko - a menšími krajinami kandidujúcimi do EÚ, bude ešte dlho rezonovať. Môže sa vyvíjať rôznymi smermi (čo závisí aj od vývoja vojny v Iraku) a je ťažko predvídať, nakoľko tento zlom naozaj (a na ako dlho) rozdelí Európu. Na „starú“ a „novú“ podľa kritérií USA.

Názorová nejednotnosť - s predstavami svetovej veľmoci č. 1 - sa prejavuje aj v Rusku, Číne, v arabskom a moslimskom svete, v Afrike (čo je aj zásluha Francúzska), vo východnej Ázii, na Novom Zélande atď. Dokonca aj v krajinách, ktorých vlády sa pohotovo pridali k plánom USA, si ľudia kladú otázku, prečo sa ich nikto nepýtal na názor. Hlas ľudu, vox populi, je už nezaujímavý? Napríklad v Španielsku a Taliansku, kde verejná mienka je silne protivojnovo zameraná. Alebo hoci i na malom Slovensku...

Iracký konflikt rozdelil Západ napoly, uviedli včera britské noviny Times, podľa ktorých ak BR OSN neschváli novú rezolúciu, Spojeným štátom neostane nič iné, len podniknúť jednostrannú akciu, čo poškodí autoritu OSN. Na jednej strane je to pre Američanov nepríjemné - nemať tradične silných spojencov z Európy, na druhej strane však rozhádaná Európa bude menej konkurovať Amerike.

Hovorí sa, že vo vojne prvá umiera pravda. V súvislosti s irackou krízou musíme povedať, že prvou obeťou je dôveryhodnosť. A bez nej je akékoľvek svetové usporiadanie v kríze.

Iaromír Novák