Dole v šuplíku ju nájdu

Komentuje Vladimír Turanský

Rozhodujúcim rámcom agrárnej a potravinovej politiky by mal byť európsky model multifunkčného pôdohospodárstva, ktorý únia prijala. Sleduje ciele odvíjajúce sa od výrobných funkcií agrosektora. Ide o zabezpečenie cenovo prístupných, kvalitných a zdravotne neškodných potravín pre obyvateľstvo, ako aj ďalšie úlohy. Patrí medzi ne aj ochrana a zveľaďovanie prírodných zdrojov, udržiavanie kultúrneho rázu krajiny, zachovanie zamestnanosti a vidieckej štruktúry osídlenia. Takúto definíciu agrokomplexu pripravili autori Národohospodárskej stratégie a politiky, ktorú ešte vlani vypracovalo Združenie priemyselných zväzov Slovenska, Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení SR, SOPK a SPPK. Niektoré zásady stratégie boli údajne premietnuté aj do programového vyhlásenia vlády. Ako celok však patrí tento dokument k najkonkrétnejším národohospodárskym dokumentom za posledných desať rokov. Aj keď bol pripravený pred ukončením prístupových rokovaní s EÚ, aktuálnosť jeho tvrdení a požiadaviek sa nezmenšila. Dá sa povedať, že by mohol byť jedným z východísk v diskusii o toľko spomínanej vízii Slovenska.

Stratégia o. i. zdôrazňuje strednodobý cieľ poľnohospodárskej politiky, ktorým by malo byť posilnenie konkurencieschopnosti agropotravinárskeho sektora. Upozorňuje, že poľnohospodárstvo treba chápať v širšom rozsahu aj preto, lebo v odľahlých regiónoch žije u nás viac ako 50 % obyvateľov. Vyšla z idey, že zámery vo vyjednávaní s EÚ musia viesť k zrovnoprávneniu podmienok podnikania na Slovensku s podmienkami vytvorenými pre podnikateľov v krajinách EÚ (to sa napokon nestalo). Teraz to musí garantovať vláda. Ide napríklad o zvýšenie pomoci farmárom z domácich zdrojov. Požaduje tiež vyrovnanie sa s vysokým deficitom zahraničného obchodu za tzv. nahraditeľné komodity. Analýza zamestnávateľov je v odporúčaniach konkrétnejšia ako ekonomické a sociálne súvislosti vstupu SR do EÚ - prínosy a riziká, ktoré pod týmto názvom vlani predstavila SAV. Osobitne v kapitole o agropotravinárstve. Keď sme vlani požiadali niektorých členov vlády (dnes sú nimi opäť), aby sa k

„zamestnaneckej“ stratégii vyjadrili, nemali dostatok vôle. Nepochybne aj teraz je aktuálna. Z 33-stranového dokumentu treba len sfúknuť prach. A prečo sa vraciame k tejto stratégii práve prostredníctvom agrokomplexu? Ten totiž onedlho môže posunúť kyvadlo sociálneho mieru na jednu, ale aj druhú stranu.