Len my vieme, ako na to

Komentuje Eleonóra Bujačková

Ekonómi vedú už dlho spor, či má štát do hospodárskej súťaže zasahovať, pripadne akým spôsobom a ako často. Podľa jedného prieskumu až 83 percent ekonómov verí, že antimonopolné zákony by mali existovať, pretože moc monopolov treba razantne obmedzovať. Na nedávnom stretnutí konškolákov nás prekvapil kolega, ktorý bol vždy skôr nevýrazný. Vytešoval sa, kde všade bol a koľko toho prepil. Keď som sa ho spytovala, či patrí k úspešným podnikateľom, povznesene mi odvetil, že do niečoho takého rizikového by vôbec nešiel. Vraj „najzichrovejšia“ firma je predsa štát. A začal nám vysvetľovať systém navzájom prepojených trikov, ktoré mu umožňujú, aby žil slušnejšie než mnohí z tých, ktorí pracujú viac ako osem hodín. Samozrejme, nemienim ako návod publikovať jeho spôsoby. Mnohé sú notoricky známe, prenajímanie bytu načierno, byť nezamestnaný a zároveň načierno dohadzovať kšeftíky. Korunka ku korunke a bank utešene narastá. Osobitne, keď štátu nevrátite na daniach ani korunu. Nie je sám, nepoctivcov nielenže neubúda, skôr pribúda. Ich argumenty sú priehľadné, čo by som mal dávať štátu? A chichúňajú sa nad tými, ktorí ešte nepochopili, že posledná vlna privatizácie prebieha práve teraz.

Tí „hlúpejší“ sa poruvali o samoobsluhy a krčmy, tí chytrejší o banky, o fondy a o veľký kapitál, ale iba tí najprefíkanejší si uvedomili, že vrcholom privatizácie je štát. Nič neinvestuješ, a pritom takrečeno bez kontroly „točíš“ peniaze tých, ktorých zákon prinútil, aby ti ich dali. Potom už iba stačí dosadiť si svojich ľudí na správne miesta. Až keď si predstavíte štát ako súkromný podnik, naraz vidíte prečo, kto a čo robí. Kto je v ňom väčší a menší akcionár, kto správna rada a kto manažment. Skúste sa raz pozrieť touto optikou na politické strany, poslancov, vládnych úradníkov. Až keď sa polícia zdokonalí vo svojej úlohe závodnej ochranky, až justícia konečne pochopí, že je iba dozornou radou v službách vlastníkov, až potom bude proces privatizácie zavŕšený, vravia mnohí. Myslíte si, že preháňam? Vychádzajúc z rôznych prieskumov a analýz aj medzinárodných inštitúcií určite nie. Aj preto majú význam kontrolné inštitúcie, ktoré tvrdo postihujú nečestnú súťaž. Prijať tvrdenie, že podobnú ochranu vlastne ani nepotrebujeme a že je skôr na ťarchu, by bolo to isté ako tvrdiť, že celý svet sa mýli, iba my vieme, ako na to.