Do tretice všetko možné

Nakoľko závisí osud ČR od postoja komunistov?

Rozpad Česko-Slovenska sa svojho času aj napriek nespokojnosti časti slovenskej a českej verejnosti udial celkom pokojne, v mierovom ovzduší, bez jediného výstrelu. Na túto skutočnosť, ktorá v polovici deväťdesiatych rokov protirečila násilnému rozchodu štátov tvoriacich Sovietsky zväz či Juhosláviu, v Európe ešte dlho poukazovali ako na model mierového rozdelenia viacnárodných štátov. Mierový rozpad ČSFR bol vlastne iba potvrdením tradične dobrých vzťahov medzi Slovákmi a Čechmi, vzťahy, ktoré sa odvtedy - podľa názoru politológov, analytikov a novinárov - ešte viac zlepšili, akoby Slováci a Česi odbremenení od podozrievania, kto na koho dopláca, ľahšie hľadali cestu k vzájomnému pochopeniu.

Vývoj v oboch krajinách pokračoval asi v rovnakých líniách, hoci s národnými špecifikami a vlastnými ekonomickými a politickými dobrodružstvami. Je vlastne paradoxné, že sa jeden národ od chýb druhého akoby nechcel poučiť. Najmä v politike. Stačí spomenúť rozdrobenie pravicových síl, nárast preferencií komunistov alebo situácia okolo prezidentských volieb. Slováci už v prvom roku svojej samostatnej existencie pochopili, že parlamentná voľba hlavy štátu môže byť „nekonečný príbeh“, keď jednotliví politickí kandidáti sú vďaka straníckemu rozloženiu síl nepriechodní. Možno si Česi, majúci na „tróne“ svetoznámeho Václava Havla vtedy, a odvtedy do tohto roku, mysleli, že im sa niečo také niečo nemôže stať. Stalo sa. Dnes českých poslancov a senátorov čaká už tretia časť seriálu „Volíme prezidenta“. Voľba hlavy štátu u Čechov sa ukázala byť ozajstným lakmusovým papierikom vnútropolitických a najmä vnútrostraníckych pomerov v ČR. Prvé dve kolá ukázali nezhody a rozdrobenosť na rôzne frakcie vládnej koalície, najmä v radoch sociálnych demokratov. Dnešné tretie kolo nemusí byť výnimkou. Do finálneho súboja so stále tým istým kandidátom ODS Václavom Klausom (61) vládna koalícia tentoraz postavila dekana Fakulty humanitných štúdií Univerzity Karlovej Jana Sokola (65).

Jan Sokol má viac rokov a podľa papierových kalkulácií aj viac podpory v poslaneckej snemovni a Senáte pred dnešnými voľbami. Kým Klaus mal včera istých 58 poslancov a 26 senátorov, Sokol sa spolieha na podporu 97 poslancov a 41 senátorov, čo je spolu 138 z celkového počtu 200 členov parlamentu. Už dnes sa však tieto kalkulácie môžu ukázať ako celkom pomýlené. Do tretice všetko možné... Lebo komunisti sa ani netajili, že radšej Klaus ako Sokol, čo vyvolalo silné špekulácie vo verejnosti, že čestný predseda ODS má s KSČM nejaké tajné dohody. Klaus to síce vehementne popiera, ale podozrenie je podozrenie... Ináč práve komunisti, ktorým ešte pred desiatimi rokmi málokto dával šancu na politické prežitie, dnes hrajú úlohu jazýčka na váhach. Každý ich hlas má cenu zlata pre oba tábory. Česi si uvedomujú, že to v zahraničí neznie bohvieako, že prezidentský osud ich krajiny záleží od rozhodnutia komunistov.

A keby len komunisti... Jan Sokol a jeho navrhovatelia z radov najväčšej koaličnej strany ČSSD na čele s premiérom Vladimírom Špidlom sa ešte musia triasť aj pred zradou z vlastných radov. Nie je žiadnym tajomstvom, že skupina poslancov verných bývalému šéfovi ČSSD Milošovi Zemanovi dnes hlasovaním za Klausa môže potopiť politickú loď menom Sokol a s ňou aj kapitánsky mostík, na ktorom premiéruje sám Špidla. V hre je teda oveľa viac ako voľba prezidenta, kde sa v prípade neúspechu zvolí variant štvrtého poslaneckého hlasovania alebo potom priamej voľby tak, ako to urobili Slováci. Ak však padne Špidla a jeho vláda, nové pomery budú menej priaznivé na zostavenie terajšej koaličnej vlády, čo zneistí politickú scénu. Aj to dnes závisí od hlasovania komunistov.

Iaromír Novák