ČO SA ZLEPŠUJE V SR?

Minister životného prostredia SR László Miklós chcel dodržať svoj sľub z vlaňajšieho decembra. Vtedy bol už ako jednoznačný víťaz VIII. ročníka ankety členov Hospodárskeho klubu (NEF) a celkovo 507 osobností hospodárstva a verejného života Prominent ekonomiky z klubového podujatia povolaný do parlamentu. Svoje myšlienky o našom vzťahu k životnému prostrediu, ale aj názory na úroveň vzťahov medzi rezortom a podnikateľskou sférou odložil na včerajšie 48. riadne zhromaždenie a celkovo 146. podujatie klubovej komunity. To sa začalo podvečer. Avšak na pravé poludnie sa opäť rokovanie parlamentu začalo časovo vyvíjať v jeho a klubový neprospech. V čase našej redakčnej uzávierky nebolo zrejmé, kedy a či vôbec bude mať priestor prísť na klubové podujatie. Z predchádzajúcich debát s ním zverejňujeme niekoľko myšlienok, ktorých spoločným menovateľom je fakt, že životné prostredie v SR sa postupne zlepšuje. Dúfajme, že v pondelníku predsa len prinesieme ďalšie spravodajstvo o problematike životného prostredia alebo správu, že po druhý raz rokovanie parlamentu zabránilo ministrovi životného prostredia SR L. Miklósovi splniť svoj záväzok, a to, čo odznelo o slovenskom vysokom školstve od reprezentantov Slovenskej rektorskej konferencie a osobitne o jeho vzťahoch s priemyslom.

Osobitné podmienky životného prostredia na jednej strane a kultúrne, sociálne ekonomické a inštitucionálne podmienky na druhej strane prešli určitým vývojom v minulosti, kým sa vytvorili predpoklady pre udržateľný rozvoj Slovenskej republiky. Jedno základné porovnanie: ak v čase revolúcie v novembri 1989 sa životné prostredie vzhľadom na jeho zlý stav považovalo za tretiu najdôležitejšiu hybnú silu politických zmien, dnes sa otázky životného prostredia „normalizovali“. Podľa ministra L. Miklósa o tom svedčí aj skutočnosť, že SR patrí medzi krajiny strednej a východnej Európy, ktoré úspešne uzatvorili kapitolu životné prostredie, čiže sú pred bránami EÚ.

Tieto jednoduché charakteristiky posledného vývoja však skrývajú v sebe obrovské množstvo práce a úsilia. Minister L. Miklós zdôrazňuje, že k veľkým pokrokom došlo v budovaní inštitúcií, keď najprv vznikla Slovenská komisia pre životné prostredie, ktorá sa neskôr transformovala na ministerstvo. V spomínanom období bolo Slovensko aktívnym účastníkom viacerých globálnych environmentálnych procesov a summitov vrátane tých v Riu a Johannesburgu. Slovensku sa tiež podarilo stať členom OECD v roku 2000 a má za sebou proces aproximácie európskej environmentálnej legislatívy. V súčasnosti SR tvrdo pracuje na implementácii smerníc a direktív EÚ a tiež sa snaží vyčerpať prostriedky z fondov únie určené pre Slovensko.

Výsledkom týchto aktivít je fakt, že v poslednom desaťročí došlo k výraznému zlepšeniu kvality vody a ovzdušia a k zníženiu množstva produkovaných odpadov. Biologická diverzita v SR patrí medzi najbohatšie v Európe, zvyšuje sa tiež oblasť lesov, zatiaľ čo ich zloženie sa mení k vyššej kvalite. Napriek týmto pozitívnym trendom niektoré problémy naďalej pretrvávajú. Medzi ne patrí napríklad nedostatočné dobudovanie systému kanalizácií a čistiarní odpadových vôd, nedostatočné nakladanie s komunálnym odpadom, ako aj staré ekologické dlhy, ako sú bývalé priemyselné skládky. Integrovaná aproximačná stratégia EÚ pre Slovensko odhaduje, že v období 2002 až 2035 bude potrebné do oblasti životného prostredia na Slovensku investovať 188 mld. Sk (4,6 mld. EUR).

(Hd/vs)