Ľahšej úlohy asi už ani niet

Domáca úloha vlády: definovať národné záujmy

V odborných i politických kruhoch pritom panuje vzácna zhoda, že Slovensko bude padať a rásť s (ne)úspechmi EÚ. O to nástojčivejšie by sme však mali hovoriť o tom, že priamo Brusel žiada kandidátske krajiny (Slovensko nevynímajúc), aby definovali svoje priority na vnútornom trhu únie. Veľké centrá moci majú svoje kľúčové úlohy formulované v strategických zámeroch už dávno. Každý členský štát má už dnes jasne definované národno-štátne záujmy v rámci EÚ a bojuje za ich naplnenie. V tomto priestore musí aj Slovensko nájsť svoje miesto. Od mája 2004 bude aj SR súčasťou vnútorného trhu EÚ, o exporte našich firiem budeme môcť v pravom slova zmysle hovoriť až pri pohybe tovarov smerom na iné kontinenty. A tu sa zrazu ocitáme na tenkom ľade. Dodnes nevieme splniť požiadavku EÚ a nie sme schopní jasne povedať, akú vlastne chceme mať pozíciu v ekonomickom prostredí únie. Exaktne pomenovať a formulovať kroky, ktoré v štruktúrach EÚ budeme robiť a presadzovať, to by mala byť kľúčová domáca úloha do 1. mája 2004. Za čo môžu bojovať predstavitelia Slovenska, keď národno-štátne záujmy nikto doteraz jasne neformuloval?! Potom ani nemáme čo ochraňovať a privatizácia či reštrukturalizácia priemyslu má taký priebeh, ako to vidíme doteraz. Pritom energetika a plynárenstvo (s osobitným zreteľom na tranzit zemného plynu cez naše územie) môže byť z dlhodobého hľadiska popri automobilovom, elektrotechnickom, strojárskom a chemickom priemysle kľúčovým odvetvím, na ktorom by bolo možné postaviť hospodársku politiku tohto štátu. Samozrejme, za predpokladu, že

akútna potreba

okamžitých peňazí nezvíťazí nad efektívnou partnerskou spoluprácou so západnými firmami v dlhodobom horizonte. Poslanec NR SR (HZDS-ĽS) Tibor Mikuš ešte ako šéf Slovenských elektrární upozorňoval, že k rozvoju energetického programu i k privatizácii energetiky a plynárenstva na Slovensku treba pristupovať z hľadiska zabezpečenia energetickej sebestačnosti. V tom vidí jeden z národno-štátnych záujmov SR. Analyzovať vždy treba dlhodobé dosahy predaja Slovenských elektrární a Slovenského plynárenského priemyslu na štátny rozpočet a cez peniaze štátu na každého občana. Teda, ak sa zmení štruktúra vlastníkov, ak zároveň odovzdáme manažérske právomoci a riadenie SE i SPP do rúk cudzích vlastníkov, treba mať jasne premyslené, čo to bude znamenať z hľadiska rozvoja týchto v rámci slovenskej ekonomiky kľúčových podnikov. Predsa rozvoj SE a SPP limituje napredovania ďalších priamo alebo sekundárne napojených subdodávateľov a kooperantov. Nehovoriac o tom, že

od toho závisí

aj rozvoj infraštruktúry krajiny. Ak to odovzdáme do zahraničných rúk, T. Mikuš sa pýta: budú ďalej pracovať v tom duchu, aby odvetvie energetiky (s výrazným dosahom na rozvoj Slovenska ako celku) naozaj bolo maximálne funkčné? To dnes nikto nevie zaručiť. Navyše v subdodávajúcich firmách napojených na SE a SPP je ročný obrat niekoľko desiatok miliárd korún ročne, v rámci opráv alebo strategických investícií. Ak dáme riadenie SE do rúk nového spoločníka, bude tak intenzívne a tesne spolupracovať so slovenskými firmami? Zahraničné dodávateľské firmy mali vždy doteraz tendenciu doťahovať subdodávky, komponenty zo svojej materskej krajiny. Zisk sa transferuje do inej krajiny, mimo SR a občan SR stráca prácu, štát financie do štátneho rozpočtu, z ktorých platíme aj 20 % obyvateľstva bez práce. V tom vidí T. Mikuš obrovské nepriame ohrozenie slovenskej ekonomiky a sociálno-ekonomického mechanizmu štátu. Predseda strany Smer Robert Fico v tejto súvislosti kritizoval rozhodnutie vlády o odstavení

dvoch blokov

Jadrovej elektrárne Jaslovské Bohunice. Následkom toho prídeme za desať rokov podľa odhadov o 150 mld. Sk. Neexistuje pritom žiadna správa Európskej komisie, že J. Bohunice sú nebezpečné. Minister zahraničných vecí Eduard Kukan komentoval vystúpenie R. Fica na pôde parlamentu ako zveličené, vševedúce a jeho slovník ako prehnane dramatický. Podľa niektorých poslancov NR SR ukončenie prístupových rokovaní s Európskou úniou (EÚ) v kapitolách poľnohospodárstvo a energetika za dohodnutých podmienok predstavuje vážne ohrozenie potravinovej a energetickej bezpečnosti Slovenska.

Tibor Bucha