Zatajili list premiérovi?

Terajší štrajk má podľa dostupných informácií väčšiu podporu železničiarov ako ich prvé 6-hodinové vystúpenie. Výsledkom môže byť len jediné - rokovanie. Je otázne, za akú cenu sa k nemu zúčastnené strany dopracujú. Premiér nechce so železničiarmi rokovať. V tejto situácie to však znamená prehlbovanie krízy. M. Dzurinda precenil možnosti a možno aj schopnosti ministerstva dopravy byť odborárom rovnocenným partnerom. Podľa KOZ SR mal na to priestor už od 24. januára. Počas skrývanej neistoty zo vzniknutej situácie, ktorá je dôsledkom aj nahromadených problémov z jeho prvého štvorročného vládnutia, premiér v sobotu vo vystúpení spred kamerami spochybnil sociálny aspekt štrajku a krízu vyhodnotil ako „mocenský krok, s jasným politickým pozadím“.

Poučením pre vládu je, že závažné rozhodnutia by mala diskutovať s verejnosťou oveľa zodpovednejšie. Reformy bez získania si ľudí sa dajú len ťažko presadiť. Štáb ľudí okolo premiéra zrejme dostatočne neodhadol reakcie občanov, hoci musia poznať prieskumy verejnej mienky. Aj niektorí sociológovia už začínajú hovoriť, že situácia na štrajky dozrela. Politológovia zas o tom, že tomuto druhému železničnému štrajku sa dalo predísť. Osobná preprava na tratiach je všade v Európe predmetom nielen rezortného záujmu, ale aj politiky ako takej.

Premiér v sobotu oznámil, že ho „do dnešného dopoludnia“ nikto z predstaviteľov odborov nekontaktoval. „Do tejto chvíle som nedostal ani jeden návrh predstaviteľov, ktorí sú mojimi partnermi, aby sme o takom vážnom, zásadnom podujatí (štrajku) rokovali. Táto téma nebola na rokovaní sociálnych partnerov ani jediný raz. Ani sa nepokúsili využiť možnosti na tripartitný dialóg. Tento krok bol potichu pripravený a takpovediac vykonaný od chrbta.... bolo to šité horúcou ihlou, s nevyužitím všetkých dostupných tripartitných možností, tak mi vychádza, že nejde o bránenie sociálnych záujmov železničiarov, ale že ide o mocenský krok,“ pokračoval M. Dzurinda a dodal: „Ak som sa v tých východiskách nepomýlil, ak podstatou tohto ohromného štrajku je obmedzenie osobnej železničnej dopravy na 25 tratiach, ak je naozaj pravda, že sa nerokovalo ani tripartitne, ak je naozaj pravda, že ma pán Saktor nepožiadal o jediné rokovanie, tak vám hovorím, že nejde o žiadnu sociálnu tému. Ide o mocenskú otázku z pohľadu niektorých odborárskych bossov.“ Ako nám však potvrdili pracovníci z odborárskej centrály, I. Saktor poslal premiérovi 24. januára list, teda ešte pred prvým 6-hodinovým štrajkom. Upozornil ho, že vzhľadom na vážnu situáciu treba rokovať na najvyššej úrovni, lebo problém je celospoločenský. Zatajili teda premiérovi tento list a ihneď ho „posunuli“ a rezortné ministerstvo? Podľa niektorých nepotvrdených informácií nebolo by to prvýkrát, keď M. Dzurinda musel „hasiť“ veľký požiar. Hoci bez prehnanej iniciatívy svojho sekretariátu (alebo zámere?) mohol plamienky udusiť v zárodku. Pravda, aj odborársky predák I. Saktor mohol zdvihnúť telefón, keď odpoveď neprichádzala.... Veď premiér jednoznačne argumentuje, že sa nestalo, „aby nezodvihol telefón, keď ma volá pán Saktor...“ Kde a ako putoval spomínaný list sa zrejme už nedozvieme, malo by to však byť varovanie.

Predseda celoštátneho štrajkového výboru železničiarov Jozef Schmidt zdôrazňuje, že pokus prerokovať zrušenie 25 osobných železničných tratí urobili už 16. decembra 2002 na tripartite. „Neuspeli sme na nej. Premiér asi nemá všetky informácie,“ dodal. Centrálny štrajkový výbor odmietol slová M. Dzurindu, ktorý obvinil odborárov z osobných a úzko politických záujmov. Pripomínajú mu stanoviská primátorov a starostov, predsedov samosprávnych krajov, zástupcov podnikov, škôl i radových občanov. „Podľa vás títo občania, to sú tí odborárski bossovia, ktorí nesúhlasia s rozhodnutím vlády o zrušení osobnej železničnej dopravy?“ pýtajú sa predsedu vlády.

Odborníci (nie z ministerstva dopravy) tvrdia, že samosprávne kraje, ktoré by mohli prevziať železnice, doteraz nemajú na to kompetencie. Nie sú vyjasnené finančné toky a nemôžu v súčasnej situácii prevziať reálnu zodpovednosť za túto dopravu na svojom území. Zrušenie regionálnych tratí alebo presúvanie ich správy pod vyššie územné celky neprispeje podľa poslanca NR SR Jána Mikolaja k vyriešeniu problémov slovenských železníc. Patovú situáciu v železniciach podľa neho, navyše, nie je možné vyriešiť zo dňa na deň, ale vyžaduje si systematické riešenie, na začiatku ktorého by mal byť dôsledný audit rezortného ministerstva. Postoj premiéra M. Dzurindu, ktorý demonštruje moc a odmieta rokovať so železničiarskymi odborármi, však podľa neho nevedie k riešeniu. V rozhovore pre TASR zdôraznil, že železnice nikdy nedostali zo štátneho rozpočtu takú vysokú dotáciu ako v tomto roku (6,6 mld. korún). Táto suma je podľa neho príliš vysoká, keďže podnik má aj vlastné príjmy. Preto by sa pri riešení jeho problémov malo prihliadať na efektívnosť jeho hospodárenia. Alternatíva zabezpečiť dopravnú obslužnosť územia prostredníctvom VÚC podľa jeho slov v rámci platnej legislatívy neprichádza do úvahy z toho dôvodu, že z prostriedkov VÚC v oblasti verejnej dopravy sa môže financovať len autobusová doprava. Prihliadať by sa malo aj na ekologický aspekt. Pripomenul, že osobná doprava je aj v iných štátoch stratová a vždy ju bude treba nejakým spôsobom dotovať.

Železnice SR podali v piatok spolu so Železničnou spoločnosťou na príslušný súd žalobu o protizákonnosti štrajku s návrhom na predbežné opatrenie. Do našej uzávierky nebolo známe, či súd rozhodol. Spor o železnice ukázal, že vláda stratila voči občanom nutnú dávku „Je to veľmi nepoctivé, keď priemerné mzdy na železniciach sú také, aké sú a železničiari dobre vedia, aké mzdy majú zdravotné sestry, alebo učitelia na jednotlivých typov škôl.“ Týmto výrokom akoby chcel postaviť premiér proti sebe pracovníkov týchto odvetví. To je však protištrajková rétorika známa z čias možno prvej polovice minulého storočia.

Včera na poludnie pozvalo vedenie železníc členov štrajkového výboru na rokovanie a predložilo im, podľa odborárov, ďalší neprijateľný návrh. K dohode nedošlo, hoci, ako hovoria, sú ochotní ísť rokovať, ak železnice, ministerstvo, alebo premiér prídu „s nejakým relevantným návrhom“ - povedali nám v centrále štrajkujúcich odborárov. Centrálny štrajkový výbor zaslal včera premiérovi otvorený list, podľa ktorého jeho sobotňajšie vystúpenie „vyvolalo búrku nevôle medzi ľuďmi, ktorí ešte donedávna boli vašimi kolegami, možno aj voličmi".

Zrušenie 25 regionálnych železničných tratí, o ktorom rozhodla vláda SR v polovici januára, včera nadobudlo platnosť. Efekt zrušenia bude znamenať úsporu nákladov v objeme 468,8 mil. Sk. To však neobsahuje odstupné a odchodné pre zamestnancov, ktorých sa redukcia dopravy týka. V čase našej uzávierky neboli jasné ďalšie kroky riešenia krízy. Odborári však začali pripravovať nové návrhy pre vedenie železníc. Priame škody zo štrajku sú za jeden deň odhadované na viac ako 90 mil. Sk. Ďalšie plynú zo straty kontraktov v nákladnej doprave.

Vladimír Turanský