Vojna do konca marca?

G. W. Bush: Bagdad sa nevzdal zakázaných zbraní

„Svetovo unikátny a veľmi účinný prostriedok proti smrtiacim nervovo paralytickým látkam vznikol v laboratóriách Vojenskej lekárskej akadémie v Hradci Králové. Liek dostal meno Transant a na začiatku jeho vývoja bol hradecký vedec Josef Vachek. Jeho ojedinelosť spočíva v spôsobe aplikácie - pôsobí cez povrch pokožky pomocou špeciálnej náplasti. Napríklad civilista, ktorému hrozí, že bude vystavený účinkom nervových bojových látok, si náplasť jednoducho prilepí na predlaktie. Výhodou lieku sú aj jeho minimálne vedľajšie účinky,“ zdôraznili v týchto dňoch médiá a tlačové agentúry. Správa, ktorá by v „normálnych“ podmienkach vyvolala pozornosť len v odborných kruhoch, je dnes všeobecne zaujímavá a nanajvýš aktuálna. Transant je totiž možné použiť proti účinkom nervovo paralytických látok, medzi ktoré patrí sarin tabun, či soman. Svet podozrieva irackého prezidenta Saddáma Husajna, že disponuje týmito biologickými látkami. Je to výborná ukážka, ako záplava aktuálnych udalostí ovplyvňuje našu predstavu o tom, čo je dôležité.

Zrejme akékoľvek detaily o zbraniach hromadného ničenia budú aktuálne ešte niekoľko mesiacov. Podľa odborníkov Spojené štáty americké s najväčšou pravdepodobnosťou začnú inváziu do Iraku do konca marca, pričom vojna by sa mala skončiť do konca júna.

Agentúra sa na názor vo štvrtok spýtala dvadsať vojenských expertov a blízkovýchodných odborníkov. Podľa nich má Washington dobré vyhliadky na to, že sa mu podarí presadiť prijatie novej rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN, ktorá inváziu výslovne schváli - a to aj napriek výhradám Francúzska, Nemecka, Ruska a Číny.

Už 5. februára by mal americký minister zahraničných vecí Colin Powell predložiť členom Bezpečnostnej rady OSN dôkazy o tom, že Irak vlastní zakázané zbrane. Údajne by malo ísť satelitné fotografie, ktoré asi znázorňujú, že iracká vláda čistila miesta, kde mohli byť zakázané zbrane. Môžu tam byť pohyblivé vojenské laboratóriá. Ďalšie dôkazy by mohli byť nahrávky odpočúvania irackých predstaviteľov. Iracká vláda, naopak, vyhlasuje, že USA nebudú schopné preukázať existenciu ilegálnych arzenálov. Bagdad tiež protestuje proti rozmiestneniu amerických vojakov v Kuvajte.

Londýn a Washington však nepochybujú o tom, že Irak stále vlastní zakázané zbrane. Americký prezident George W. Bush a britský premiér Tony Blair v piatok vyhlásili, že Irak sa stále nevzdal svojich zbraní hromadného ničenia.

Medzinárodné spoločenstvo podľa oboch politikov musí proti irackému prezidentovi Saddámovi Husajnovi podniknúť náležité kroky. „Je to skúška medzinárodného spoločenstva,“ konštatoval predseda britskej vlády. Podľa šéfa Bieleho domu budú Spojené štáty vystupovať proti ďalšiemu odkladaniu definitívneho rozhodnutia v irackej otázke, pričom sa budú snažiť o prijatie tohto rozhodnutia v priebehu „týždňov, nie mesiacov“. Bush konštatoval, že druhá rezolúcia OSN týkajúca sa Iraku by bola vítaná, nie je však potrebná.

Stále je tu aj výrazná snaha o mierové urovnanie napätia. Riaditeľ Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu Mohamed El Baradei a šéf Monitorovacej, overovacej a inšpekčnej komisie OSN v Iraku Hans Blix odcestujú na budúci týždeň do Bagdadu. Ako uviedla hovorkyňa MAAE Melissa Flemingová, neexistujú žiadne náznaky, že by sa obaja predstavitelia stretli v Bagdade s irackým prezidentom Saddámom Husajnom. Podľa Flemingovej sa návšteva uskutoční v dňoch 8. a 9. februára. Blix a El Baradei adresovali irackým úradom list, v ktorom potvrdili, že do Bagdadu prídu na budúci víkend. V liste zdôraznili, že sú pripravení urobiť všetko, čo je v ich silách, aby dosiahli odzbrojenie Iraku prostredníctvom inšpekcií.

V takejto situácii sa celý svet vrátane SR snaží zaujať stanovisko k irackej kríze. Rozhodnutie slovenskej vlády zapojiť sa vyslaním vojenskej jednotky do Iraku do blízkovýchodnej krízy nebolo v rozhodujúcej miere motivované obavami, že by americký Senát mohol robiť problémy pri ratifikácii prístupového procesu SR do NATO. Minister zahraničných vecí Eduard Kukan však vo včerajšej diskusnej relácii Slovenskej televízie O päť minút dvanásť pripustil, že americkí senátori budú v júni pri rozhodovaní o rozšírení aliancie brať do úvahy aj to, ako sa Slovensko zachovalo v súvislosti s krízou v Iraku: „To nebol rozhodujúci argument. Klamal by som však, keby som hovoril, že to tu nebolo,“ dodal.

(ČTK,TAS,by)