Málo nadšenia pre vesmír

Nedostatky raketoplánu boli už dávno známe

Vo vesmíre možno číslo sedem nie je nositeľom šťastia. Sedemčlenná posádka Challengeru v januári 1986 sa na modrú planétu z nebeských výšav ani nestihla pozrieť. Raketoplán vybuchol krátko po štarte. Sedemčlenná posádka raketoplánu Columbia síce 16 dní úspešne krúžila vysoko nad našimi hlavami, jej radosť z dobre vykonanej práce spolu so správou o zaujímavých vedeckých pokusoch zostala rozptýlená 63 kilometrov nad územím USA. Ochranná termálna povrchová vrstva raketoplánu na ľavom krídle zlyhala iba štvrťhodinu pred pristátím. V sobotu pršalo zvyškami rakety a kozmonautov. Smutný dážď. Smútok zavládol v rodinách obetí, postihol niektoré krajiny, najmä Izrael a Indiu. Izrael mal v kozme prvýkrát svojho kozmonauta, no smútok zavládol aj vo svete vedy a techniky. Dobýjanie a výskum vesmíru sú po sobote ohrozené. Čo ak už nebude vôľa financovať ďalšie lety, vesmírne projekty a strach prevládne nad nevyhnutnosťou vesmírnych prieskumov?

Na zodpovedanie týchto otázok najskôr treba nájsť odpoveď, prečo vôbec k sobotňajšej tragédii došlo, hoci nemuselo. Už vlani v lete Don Nelson, bývalý hlavný inžinier amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA), sa obrátil na prezidenta USA Georga W. Busha, aby pomohol zabrániť vesmírnej katastrofe. Upozornil na zlý technický stav raketoplánu, ktorý vrátane svojej poslednej misie letel do vesmíru už 28-krát. Bush nezasiahol. Asi bol príliš zamestnaný Irakom...

Nelson nebol jediný expert, ktorý bil na poplach. V dnešnom svete ultrasofistikovanej technológie bol raketoplán z elektronickej stránky doslova anachronizmom a unaveným vesmírnym veteránom... Tak prečo sa neinvestovalo do modernizácie raketoplánov? Bývalý francúzsky astronaut Patrick Baudry pre denník Le Figaro povedal, že vývoj raketoplánov sa mal zastaviť už po výbuchu Challengera a Američania mali vyvíjať nový systém dopravy do vesmíru. To však bola príliš drahá záležitosť a ako uviedol, terajšie raketoplány sú veľmi zaujímavé pre americkú priemyselnú loby. Takže peniaze... Ako včera pripomenul belgický denník La Libre Belgique, vesmírny výskum trpí veľkým deficitom príjmov, čo nie je len prípad Ruska, ale aj samotnej NASA, ktorá o dostatočných dotáciách na pokrytie svojej činnosti mohla iba snívať. Nie nadarmo Americký všeobecný úrad pre účtovanie (komora audítorov) už dávnejšie avizoval, že zníženie dotácií pre NASA môže ohroziť vesmírne lety aj s ich posádkami. Stalo sa.

Ak porovnáme šesťdesiate a sedemdesiate roky s koncom 20. storočia a začiatkom tretieho milénia, je cítiť oveľa menej nadšenia pre vesmír. Podľa belgického denníka je to preto, že dnes už dve vesmírne superveľmoci medzi sebou nesúťažia - Mesiac je už dostupný a Mars vraj príliš ďaleko - a preto do tohto projektu veľmi neinvestujú. Drahé lety iba v mene vedy a poznania sa pre investorov stali nezaujímavými. Možno sa situácia zmení po vstupe tretieho hráča na scénu - Číny. Peking sa netají, že už do konca tohto roka chce vyslať ľudskú posádku do kozmu. Vlastnými silami a z vlastného územia. Ako včera ironicky poznamenali ruské noviny Kommersant, možno už čoskoro budú vo vesmíre iba Číňania, keď Američania svoj program zastavia a Rusi nebudú mať peniaze... Bez amerických dolárov sa budú musieť zakonzervovať práce na Medzinárodnej vesmírnej stanici (ISS). Mimochodom, „čo núti ľudí, aby si sadli do rúry naplnenej výbušninou, nechali sa vyniesť do vesmíru a krúžili okolo Zeme rýchlosťou 28 000 km za hodinu?“ - pýtal sa včera nemecký denník Süddeutsche Zeitung. Nuž čo? Túžba po poznaní, prekonaní seba a po rozširovaní hraníc, hoci aj za cenu obetí. Treba veriť, že sobotňajšia tragédia nebola zbytočná a bude impulzom na prehodnotenie stratégie dobývania vesmíru, aby ani dnešné deti neprestali snívať, že raz budú kozmonautmi.

Iaromír Novák

Snímka TASR/AP