Zvážia i postoj k referendu

Malá reprodukčná schopnosť domácich podnikov môže byť osudová

Znepokojenie a neistotu z podmienok, v akých sa po začlenení do EÚ ocitnú a z vlastnej perspektívy ako výkonných producentov, vyjadrujú čoraz dôraznejšie naši poľnohospodári a potravinári. Zápasia nielen s dotovanou zahraničnou konkurenciou, ale aj so svojou vlastnou nízkou úrovňou technickej a technologickej vybavenosti pre dlhoročný nedostatok kapitálu. Často niet ani zdrojov na lepšie zárobky pre výkonných pracovníkov. V nejednom prípade sa tak stráca možnosť naplniť logickú zásadu zásluhovosti za vykonanú prácu. Poľnohospodári už roky trpne znášajú zdražovanie výrobkov a služieb pri stagnujúcich a často aj klesajúcich cenách produktov. Vláda a parlament už po piaty rok nedokážu naplniť povinnosť vyrovnať túto cenovú nerovnováhu podľa Zákona č. 240 o poľnohospodárstve. Ako hovorí predseda Družstevnej únie SR a Zväzu poľnohospodárskych družstiev a obchodných spoločností SR Václav Fabrici, takáto situácia bola aj vlani, keď z dôvodu znižovania cien a podpôr do poľnohospodárstva sa znižoval objem trhovej produkcie. „Na cenách naši poľnohospodári stratili medziročne viac ako 1,5 mld. Sk.“ Aj nedávne domáce rozdeľovanie štrukturálnych fondov ich sklamalo. A to napriek tomu, že minister pôdohospodárstva SR Zsolt Simon vyjadril s výsledkom spokojnosť. „Ani to, čo odporúčala Európska únia, aby z týchto zdrojov išlo 35 % do poľnohospodárstva, nebolo dodržané.“ Z návrhu ministerstva financií dať im len 20 % sa rezortu síce podarilo podiel zvýšiť na 24 %, čo však V. Fabrici považuje za

prvý podraz

v tomto roku. Naši predstavitelia (pri rokovaniach v Kodani) nepožiadali o presun zdrojov zo štrukturálnych fondov do priamych platieb tak, ako to bolo dohodnuté v rámci krajín V 4. Toto zasa niektorí vnímajú ako posledný podraz voči poľnohospodárom v minulom roku. Predstavitelia štátu v tejto súvislosti vlani v decembri vyhlasovali, že poľnohospodári budú na tom tak dobre, že nebudú vedieť, čo s peniazmi. Ak by sme boli cynickí, povedali by sme, že majú pravdu. Lebo využitie štrukturálnych fondov je také zložité, že mnohí si s tým naozaj nebudú vedieť poradiť. Tento týždeň českých poľnohospodárov ubezpečili, že na úvod môžu počítať až s 55-percentnou dotačnou úrovňou v porovnaní s členskými krajinami EÚ. Kedy takéto ubezpečenie dostanú naši podnikatelia? Premiérovi SR pripomínajú jeho nedávny sľub, že u nás na tom nebudú horšie ako v ostatných krajinách V 4. Tento prísľub spomína často aj minister Zsolt Simon a verí, že bude splnený. Kým ho však zodpovední nepotvrdia, je vo vzduchu. Pre vládu je v týchto týždňoch

vážny signál

to, že poľnohospodári z dôvodov dlhodobého necitlivého prístupu exekutívy voči nim nemajú zatiaľ jasno, ako sa rozhodnú v referende o vstupe do EÚ, ktoré sa však blíži. Niektorí predstavitelia poľnohospodárskej samosprávy upozorňujú na ďalšie problémové miesta vo financovaní tohto odvetvia. „Vlani sme mali schválený štátny rozpočet a nakoniec boli veľké čiastky viazané. Tento rok nemáme valorizovaný rozpočet a ešte je len február a už máme mať viazaných 184 mil. Sk na výstavbu automobilky v Trnave (vláda včera viazanie odsúhlasila - pozn. V. T.). Nie sme proti automobilke, ale je len začiatok roka a nám má byť oznámené ďalšie viazanie financií,“ hovoria so znepokojením. Toto považujú za krok, ktorý ich ešte viac zneisťuje, ak nie za ďalší podraz. Podpredseda Únie podnikateľov a zamestnávateľov v potravinárskom priemysle Ivan Beblavý v tejto súvislosti zdôrazňuje, že požadujú štandardné a transparentné prístupové mechanizmy a podmienky. „Problémy, ktoré ťažia poľnohospodárov, ťažia aj nás. Už s niekoľkými vládnymi garnitúrami bojujeme o ochranu domáceho trhu. O štandardné podmienky v obchodovaní. Nám ide aj o otázky podpory exportu. Roky sú naše snahy podporované len verbálne. Robí sa to nesystémovo a nekomplexne.“ Program proexportnej podpory našich potravín považuje za stále aktuálny a únia podnikateľov žiada, aby sa ním vážne zaoberalo ministerstvo, vláda i parlament. „O chvíľu budeme v tvrdej realite, keď naše potravinárske podniky budú musieť mať primeraný priestor na to, aby sa dokázali realizovať na zahraničných trhoch. Jednou z ciest, ako

utlmiť náklady

zo zvýšenia cien za energie a ďalšie položky by mala byť práve podpora exportu. Veď aj komisári, ktorí sa tu míňajú každý týždeň, konštatujú, že potravinári musia investovať. Pritom mnohé podniky sú na hranici základnej reprodukčnej schopnosti,“ zdôraznil Ivan Beblavý.

Vladimír Turanský