Aká je história Slovanov?

Kto sú Slováci, odkiaľ sme, kam chceme ísť a hlavne ako rozmýšľame, to sú otázky, ktoré si kladú všetci Európania, ktorým záleží na budúcnosti Európy. Ďalej by radi vedeli, ako si predstavujeme našu úlohu v EÚ v prípade, že sa za necelé dva roky staneme jej členom. Je smutnou pravdou, že ani slovenská vláda a ani náš parlament dodnes neschválili žiadny oficiálny dokument, v ktorom by sme sa mohli dozvedieť niečo o tom, čo v EÚ chceme presadiť. Vyzerá to tak, že naše politické vedenie sa chce stýkať a ukazovať s tými, o ktorých si myslí, že sú lepší. Zaplatiť členský poplatok do EÚ vo výške niekoľko desiatok miliárd korún mi pripadá byť príliš vysokou cenou za to, aby sa naši politici mohli odfotografovať spoločne s politikmi členských krajín EÚ. Bude zaujímavé, akým spôsobom táto politická „elita“ osloví obyvateľstvo pred nastávajúcim referendom o vstupe do EÚ. Ja osobne budem hlasovať za vstup hlavne preto, aby som už nebol zastupovaný touto „elitou“. O tom, čo sa v EÚ dá presadiť, to sa dozvieme, dúfajme, od tých, ktorých si v budúcnosti zvolíme do Európskeho parlamentu.

Ostáva teda zodpovedať na prvú sériu otázok, ktorú nám každý položí. Podľa mňa sa treba rýchlo rozlúčiť s históriou utláčaného a nepochopeného národa, vedeného skorumpovanými politikmi a administrovaného skorumpovanou štátnou správou a súdnictvom. Nie všetci sa cítime byť utláčanými a definitívne nie je skorumpovaná celá štátna správa a všetky súdy. Ešte aj medzi politikmi sa nájdu svetlé výnimky. Viac a viac sa dnes stáva populárne vydávanie kníh, ktoré sa venujú našej histórii. Stále čakám na nejakého historika, ktorý sa odváži napadnúť to, čo sme sa všetci učili. S rizikom, že budem vyhlásený za kacíra slovenskej histórie, porozprávam niečo, čo nás môže povzbudiť alebo aspoň zabaviť.

***

Všetci si pamätáme, že príchod Slovanov na naše územie sa datuje na 5. až 6. storočie. Obdobie tzv. sťahovania národov reprezentuje niekoľko storočí a učili sme sa, že národy pochodovali z východu na západ. Tí, čo si pamätajú báseň „Mor ho“ od Sama Chalupku, si spomenú na rozporuplnosť jeho tvrdenia o tom, že Rimania vtrhli do krajín obývaných Slovanmi, a tým, čo tvrdil učiteľ dejepisu. Buď si vymýšľal Samo Chalupka, alebo učiteľ dejepisu. Podľa dejepisu tu Rimania už neboli a, jednoducho, nemohli vtrhnúť do osád, ktoré sme už my obývali. Mne osobne sa báseň Sama Chalupku páči, a tak som sa rozhodol, že mu historicky pomôžem.

V roku 450 pred naším letopočtom píše Herodotos o pomeroch na východ od Labe (Herodotos bol gréckym historikom). Medzi Keltmi a Skýtmi sa usadili Venéti... Herodotos mal okrem histórie aj záujem o to, aby vysvetlil, akým jazykom tento nový kmeň alebo národ rozpráva. Podľa Herodotosa rozprávali Venéti venetiskou alebo vendiskou. Tento jazyk sa radikálne líšil od jazyka, ktorým rozprávali jeho susedia. Jazykom susedov bola okrem keltských jazykov aj Tautha (starogermánčina). Podobne ako iné kmene, ani Venéti nemali žiadne centrum osídlenia a rozšírili sa po celej Európe. Okrem iného sa dostali do severného Talianska a založili mesto Venedig (Benátky). Na severe prenikli do dnešného Švédska, kde obsadili niekoľko oblastí. Kontrolovali napríklad dnešný Štokholm a jeho vodné prepojenie na vnútorné vodné toky a jazerá.

Rimania nemohli nestretnúť Venétov a aj napriek tomu, že Venéti nehovorili jazykom Tautha, považovali ich Rimania za germánsky kmeň. Niekedy medzi rokom 0 a 100 sa Venéti z dnešného Švédska rozhodli, že to pravdepodobne v tej karpatskej kotline bolo lepšie ako v Škandinávii a vydávajú sa na východ. Dve kmeňové mená sa zachovali. Hastingovia a Silingovia. Okolo rokov 100 - 200 sa nachádzajú na dnešnom území Slovenska. Primátor Slota a jeho strana mi určite budú vďační, keď im prezradím, že Žilina bola s veľkou pravdepodobnosťou jedným z prvých sídel Slovanov, a to Silingov.

Za niekoľko storočí sa však pomery pri Dunaji radikálne zmenili. V Panónii vládli Rimania a Venéti trpko pocítili rímsku oceľ v roku 271 nášho letopočtu. Vojská cisára Aurelianusa ich vytlačili na sever od Dunaja. V roku 277 prehrali Venéti dve bitky s novým cisárom Probusom priamo na brehoch Dunaja.

Nielen Rimania, ale aj nový germánsky kmeň Vizigótov sa ukázali byť tvrdým orieškom pre Venétov. Rimania používali v tom čase germánske a iné kmene na ochranu svojich hraníc pred nájazdmi slobodných kmeňov. V roku 290 vytlačili Vizigóti Venétov až do Transylvánie. Stretnutia s Rimanmi a Vizigótmi neboli iba vojenského charakteru. Venéti objavili, že sa môžu vyhnúť vojenským zrážkam, ak prijmú kresťanstvo. Bez kresťanstva by naďalej zostali národom, na ktorý sa môže voľne poľovať a korisť sa môže stať otrokom. Tak to bolo doteraz. Gótovia ako vazali Rimanov pochopili tieto kresťanské reality už v roku 341, keď bol vysvätený ich prvý biskup Wulfila. Vierovyznanie tohto biskupa má formu testamentu a je aj centrálnou myšlienkovou základňou pre kresťanské vyznanie Venétov. Pre študentov teológie sú Wulfilove texty zaujímavé tým, že biskup rozlišuje hierarchiu medzi Bohom, Kristom a Duchom svätým. Kristus je podriadený Bohovi a Duch svätý obidvom. Vtedajšie kresťanstvo bolo také aké bolo, ale už vtedy otváralo brány do vtedajšieho raja na zemi - do Rímskej

V roku 335 dáva vtedajší cisár Konštantín Venétom právo usadiť sa v Panónii. Po viac ako 70 rokoch v službách rímskych cisárov uzatvárajú Venéti vojenský pakt s Alánmi (kmeň, ktorý prišiel do Európy z Perzie). Pod touto hrozbou Rimania spolu s Vizigótmi stále napádajú Venétov a ich nových spojencov s cieľom vytlačiť ich von z Panónie. Pred 31. decembrom roku 406 Venéti zamieria do Galie (dnešné centrálne Francúzsko) a prekročia rieku Rýn pri Mainzi. Kráľ Venétov Godaxel padne v boji s Frankami, ktorí sú spojencami Rímskej ríše. Venéti však spoločne s Alánmi pod vedením Respendila porazia Frankov, a takto si zabezpečia prechod cez rímsku provinciu Germánia. Ich cesta pokračuje ďalej cez Pyreneje na „španielsky“ polostrov. V roku 429 prekročia Venéti Gibraltár a zanechajú za sebou viac ako 20 000 mŕtvych Rimanov. Ale 19. októbra 439 dobyli Venéti Kartágo. V roku 455 dobyli Venéti Rím a po dvoch týždňoch ho so značnou korisťou opustili.

Čitateľ začína určite chápať, že píšem o Vandaloch, ktorých sa obávali nielen Rimania, ale aj vtedajší kresťania. Kresťania preto, že Venéti boli tzv. arianskí kresťania a nie vždy ťahali s vtedajšími rímskymi pápežmi. Viac ako tisíc rokov trvalo, kým sa Rímu podarilo vyhladiť stopy po tomto kresťanskom variante. Čo však majú Venéti alebo Vandali spoločné so Slovákmi? Veľa! Dnes je jednoznačne dokázané, že Venéti neboli Germáni, ale Slovania. Všetky známe zdroje uvádzajú, že jazyk všetkých kmeňov Venétov je slovanským a nie germánskym idiómom. História Venétov sa nekončí pádom Ríma. Takisto sa nezačína história Slovenska alebo Slovinska ako klasických venétsko-slovanských osídlení sťahovaním národov v 5. a 6. storočí.

Naše územie bolo osídlené v 4. storočí p. n. l. Slovanmi, ktorí pokračovali v osídľovaní Európy smerom na severozápad. Títo Slovania sa v niekoľkých vlnách vracali nimi osídlenými územiami smerom na východ a v 2. storočí n. l. vybojovali niekoľko vojen s Rimanmi a Germánmi pri Dunaji. Takisto nie je pravda, že prví Slovania prijali kresťanstvo misiou Cyrila a Metoda, ale že toto nové pokrstenie Slovanov si vyžadovala komplikovaná situácia v ponímaní kresťanstva medzi tzv. byzantským a rímskym kresťanstvom. Už prvé pokrstenie Slovanov okolo r. 350 n. l. bolo pokrstením tzv. byzantského charakteru. Vojenské oddiely Venétov išli do bojov proti Rimanom pod vlajkami-ikonami byzantského typu s kresťanskými nápismi. Je tiež celkom možné, že Samo nebol franským kupcom, ale jedným z Vandalov, ktorý po páde Kartága putoval nazad do slovanských území. Dnes je ešte predmetom bádania fakt, kam po páde „moravskej ríše“ odišla celá vtedajšia slovanská elita. Zaujímavým faktom je, že na mapách južného Švédska sa na západ od Kalmaru nachádza oblasť nazývaná Moravia. Je vysoko pravdepodobné, že náš vzťah k severným Slovanom (Švédsko, Dánsko, severné Nemecko) je podstatne dôležitejší, než sme predpokladali. História o tom, čo sa stalo s Vandalmi od roku 800 až dodnes, je dlhou históriou, ktorá môže osvetliť tie roky v našej histórii, ktoré nám zatiaľ nikto nedokázal vysvetliť.

Nedávno sme si pri švédskej kráľovskej návšteve mohli vymeniť iné poznatky o našej spoločnej histórii, ako len predviesť klasické kvílenie v národných krojoch alebo pitia drienkovice na východe našej krajiny. Verím, že múzeum Vandalorum vo švédskom Värnamo a mesto Žilina a Devín v Bratislave si nájdu čas na rekapituláciu spoločnej histórie. Viem, že dnes po viac ako 2000 rokoch potomkovia Venétov znovu kontrolujú vstupné vody do Štokholmu.

O s o b i t n e z a l o m i ť !!!

Ako ovplyvnia nové poznatky slovenskú históriu

1. Slovania sú na našom území už 450 rokov p. n. l., čo je viac ako tisíc rokov skôr, ako sa oficiálne uvádza.

2. Prijatie kresťanstva už okolo roku 350 a nie iba prostredníctvom Cyrila a Metoda.

3. Konflikt s rímskym a byzantským svetom o spôsobe výkladu biblických textov. Arianizmus ako kresťanský výklad textov zavrhnutý pápežom.

4. Sťahovanie národov nebol pochod z východu na západ, ale pochod všetkých všade a nie iba v Európe!

5. Pojem Slovania dostáva nový obsah. V prvom rade sú to jazykové odlišnosti napríklad od Germánov a Keltov, ale pojem ako taký označuje aj národy, ktoré ak nepristúpia na kresťanstvo, môžu byť zdrojom výpadov s cieľom zabezpečenia dostatku otrokov. Sláv je pomenovanie otroka skoro vo všetkých, vtedy v Európe, dostupných jazykoch. Meno Sklaver je antický pojem pre Slavenov, čo už Herodotos rozprával. Gréčtina má slovo Sklabos, ktoré znamená otrok. Španielčina pozná Esclavo, taliančina Sciavo a angličtina Slave.

S veľkou pravdepodobnosťou sú ako otroci predávaní Venéti, ktorí sú pomenovaní Saveni - Slovania.

6. Niektorí nemecky orientovaní historici tvrdia, že Venéti - Vandali boli germánskym kmeňom. To je vyvrátené výskumom.

7. Územie obývané slovanskými kmeňmi sa už od 4. storočia p. n. l. a nie až od 6. až 7. storočia nášho letopočtu nachádzalo od Čierneho mora až po Škandináviu.

8. Najväčším nepriateľom týchto kmeňov boli Frankovia, ktorí boli najvernejším spojencom Ríma medzi 7. - 9. storočím. Venéti a ich územia, ako nepriatelia vtedajších pápežov, boli podľa mňa vydaní na milosť a nemilosť Frankom.

9. Historický zdroj z roku 1070 Adam av Bremens - „História Hamburgu“ obsahuje nasledujúce konštatovanie: „Krajina Slovanov, čo je najväčšie územie Nemecka, je obývaná Vinulmi, ktorí sa kedysi nazývali Vandalmi.“

O sto rokov neskoršie dáva „Helmond av Bosau“ podobné svedectvo: „Na hranici Poľska sú rozsiahle oblasti obývané Slovanmi, kedysi nazývanými Vandalmi, teraz už však nazývanými Venétmi a Vinulmi.“

10. Posledný pokus Venétov upraviť svoje náboženské predstavy v rámci kresťanstva je známy z roku 983. Toto povstanie Venétov, ktoré sa tiež nazývalo povstaním Slovanov, trvalo okolo 200 rokov a skončilo sa kolonizáciou ich územia Frankami.

11. V histórii Slovenska sa uvádza, že Slovania prišli z močarín. Pre tých, ktorí otrocky prekladajú latinské slovo „palus“, to môže byť pravdou, ale keď sa zamyslíme nad tým, že ak Slovania dlhodobo žili v dnešnom severnom Nemecku a odvodňovali takéto územie, tak je ich pôda odvodnenou močarinou, čo znamená iným spôsobom zabezpečená kultivácia ornej pôdy. Takáto pôda sa tiež v klasickej latinčine volá „paulus“ a je dôkazom vysokého roľníckeho umenia. Civilizačne je to protikladom tvrdenia našich vlastných historikov o pôvodných osídleniach Slovanov.

12. Hamburg, Oldenburg, Lübeck atď. sú podľa mňa pôvodné slovanské osady! To isté platí aj pre dnešný Berlín!

13. Bitka pri Wogastiburgu v r. 631, kde Slovania pod vedením Sama porazili Frankov, bola len jednou zo série slovansko-franských vojen. Samova ríša bola pokračovaním slovanského osídlenia nášho územia pôvodnými Venétmi. Dôvodom Samových karaván na západ od Galície alebo na severozápad do Vandalie bolo určite aj hľadanie spojencov medzi inými slovanskými kmeňmi.

14. O 150 rokov po Samovej tzv. ríši sa začína história Veľkej Moravy. História obsahuje dva konflikty. Jedným je náboženská expanzia rímskeho kresťanstva v rukách Frankov a druhým konfliktom je postavenie Slovanov voči Frankom. V r. 845 sa české kniežatá nechávajú pokrstiť v Regensburgu Frankami. Veľká Morava sa skladá z pokrstených a nepokrstených častí. Rok 885 je rokom vyhnania byzantskej misie z Veľkej Moravy. Mojmírovi II. sa nepodarilo udržať Slovanskú ríšu. Najprv sa odpojili Česi, a potom slovanské kmene v Polabí a na Odre. (Lužickí Srbi a Bieli Chorváti).

15. Nejednotnosť Slovanov, nedostatočná náboženská identifikácia v kresťanskej histórii a prechod Čechov k Frankom sú začiatkom zániku možnosti vytvorenia vlastnej štátnosti Slovákov v stredoveku. V r. 895 sa od Veľkej Moravy odtrhli Česi (kniežatá Spytihnev a Vratislav). V r. 898 napadli Veľkú Moravu spojené vojská Frankov a Čechov! Napriek tomu, že tento útok bol odrazený, Veľká Morava už nemala silu odolať novým útokom turko-mongolských kmeňov a neskôr maďarských kmeňov.

Alexander F. Zvrškovec