Nič nové, dôležité je predať

Neschopnosť presadiť sa, prináša sociálne dôsledky

Kontakty s podnikovou sférou na Slovensku sfarbujú od začiatku tohto roku lakmusový papier do siva. Pesimistické okuliare prevládajú dokonca výraznejšie ako na prelome rokov 2001/2002. Keď sme si konfrontovali poznatky s výsledkami prieskumu, ktorý v roku 2002 na vzorke 81 firiem uskutočnila Slovenská obchodná a priemyselná komora (SOPK), vyšlo nám, že rast predaja firmy (teda pokrok v konečnej fáze snaženia celého podniku) očakáva 51,3 % podnikov, no rok predtým to bolo 61,1 %. Stagnáciu pripúšťa 27,6 %. ýrazne sa však zvýšil podiel podnikov (na 21 %), ktorých úspešnosť v tomto roku na svetových trhoch sa zníži. Najmä ekonómovia odchovaní na trhových podmienkach jednoznačne prízvukujú, že nie je dôležité vyrobiť, ale predať. Nejde len o samotný vývoj zahraničného obchodu subjektov a celej krajiny. Úspech či neschopnosť presadiť sa v tvrdej konkurencii v globálnom svete obchodu prináša neúprosné sociálne dôsledky. Kým vyvážajúce podniky zaznamenávajú čistý rast zamestnanosti ( o 4,31 bodu), pri tých, ktoré sa nedokážu uplatniť vonku, je to, naopak, pokles o 1,71 bodu. Hrubá tvorba miest exportérom rastie rýchlejšie (s indexom 2,29) ako vo firmách, ktoré sú odkázané len na domáci slovenský trh (1,67). Podobne čisto domáce subjekty ťahajú za kratší koniec aj pokiaľ ide o zánik pracovných miest a prepúšťanie. Analýzy SOPK však ukazujú, že konkurencieschopných podnikov ešte stále nemáme dostatok. Očakávania v oblasti zamestnanosti sú podstatne pesimistickejšie ako pred rokom. Dynamiku v tomto smere očakáva iba 19,7 % respondentov, čo je menej o takmer desať percentuálnych bodov ako rok predtým. Pritom až 40 % firiem sa pripravuje na znižovanie stavov.

V tomto smere sú najsmelšie subjekty podnikajúce v službách: 26,9 % očakáva, že dokážu vytvoriť viac pracovných príležitostí a 57,7 % odhaduje, že počet ich zamestnancov sa nezmení. Aj v tomto prípade najčiernejšie myšlienky nosia v hlavách manažéri podnikov, ktoré pole obchodnej politiky a pôsobnosti musia zužovať iba na päťmiliónový trh SR. Ide pritom o podniky výhradne s domácim kapitálom, ktorým sa doteraz nepodarilo prilákať zahraničného partnera. Títo otvorene hovoria o prepúšťaní, zatiaľ čo firmy s čiastočným alebo úplným zahraničným vlastníkom hovoria aspoň o stagnácii na doterajšom stave, v lepšom prípade o miernom pribúdaní nových pracovných miest. Ak praktické skúsenosti porovnáme s predpoveďami, zistíme, že pri útlme automobilovej výroby (ako dôsledok svetovej recesie, ktorá zvlášť v prvom polroku 2002 neobišla ani automobilky) vlani sa na Slovensku darilo predovšetkým výrobe elektrických a optických zariadení. Až v závere roka, keď európsky automobilový štvortakt opäť začal chytať optimálne otáčky (najmä v Nemecku), zaznamenali sme sviežejší prievan aj v krajinách V 4 a následne (v kontexte najmä na vývoj v spoločnosti Volkswagen Slovakia) aj v strojárskych a chemických podnikoch a zásluhou vyšších objednávok v prípade hliníkových subdodávok čiastočne aj v hutníckych.

Odborníci sa zhodujú v názore, že v roku 2003 budú motorom predovšetkým exportne orientované odvetvia. Vyšší rast sa čaká v prípade automobilového priemyslu. Čistý rast zisku očakáva až 60 % priemyselných firiem, kým v stavebníctve až dve tretiny sa netají tým, že pri terajšom stupni hospodárskej (lepšie povedané, reštriktívnej) politiky vlády to s nimi pôjde od deviatich k piatim.

Tibor Bucha