Obce asi budú žalovať štát

Kľúč k financovaniu kompetencií má v rukách štát

Obyvatelia Novák, ktorým opatrovateľská služba vozí stravu, boli iste prekvapení, keď jedného januárového dňa „pricestoval“ ich obedár autom mestskej polície. Po prechode tejto kompetencie na obce a mestá od začiatku tohto roka, okresné úrady „delimitovali“ opatrovateľky, nie však materiálne prostriedky, ktoré využívali (napríklad autá), no ani tzv. prierezových pracovníkov, ktorí opatrovateľkám vypočítavali mzdy. Využitie mestskej polície bolo okamžitou a jednodňovou improvizáciou primátora Dušana Šimku, potom nastúpilo ďalšie riešenie prenajatia auta na dohodu. To je len jeden z mnohých, a možno ani nie ten najpálčivejší problém, s ktorým sa v súčasnosti samospráva miest a obcí stretáva. Pretože sa obce nemôžu riadnym spôsobom domôcť peňazí, ktoré im na základe delimitačných protokolov o presune kompetencií prislúchajú, niektoré už pripravujú súdne žaloby na štát. Uviedol to Michal Sýkora, predseda Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS), keď sa novinárom snažil priblížiť problematiku financovania kompetencií, ktoré obce už prevzali v rámci reformy verejnej správy. „Východiskom reformy bola téza, že samospráva bude kompetencie vykonávať s takým rozsahom financií, s akým to robil štát dovtedy,“ pripomenul M. Sýkora a zdôraznil, že táto téza sa nenaplnila ani pri jedinej kompetencii. Výdavky na matriky, školstvo, sociálne veci, kultúru a životné prostredie sú zahrnuté, aj keď nie podľa reálnych potrieb, v štátnom rozpočte na rok 2003 v decentralizačnej dotácii. Avšak v druhom polroku 2002 obce nedostali decentralizačnú dotáciu v súlade s podpísanými delimitačnými protokolmi na životné prostredie a na školstvo a z vlastných zdrojov financovali tieto kompetencie vo výške 50 mil. Sk. Tieto prostriedky im, pochopiteľne, chýbajú. Ďalších 48 mil. Sk vynaložili obce z vlastných zdrojov v druhom polroku 2002, pretože dodnes nedostali decentralizačnú dotáciu na mzdy 470 prierezových pracovníkov v školstve, aj keď delimitačné protokoly o ich presune podpísali ešte k 1. júlu 2002. Navyše decentralizačnú dotáciu na školstvo ministerstvo financií ku koncu roka krátilo, pretože okresné úrady, ktoré ešte v prvom polroku 2002 školstvo spravovali, vyčerpali údajne viac financií ako polovicu celoročného rozpočtu. Na prvý polrok dostali obce na školstvo

nižší preddavok

ako skutočnosť roku 2002 - bez odôvodnenia. Minuloročné dlhy školstva predstavujú približne 800 mil. Sk, ktoré budú obciam chýbať. Kompetencie na úseku životného prostredia, ktoré v roku 2002 financovali z decentralizačnej dotácie, majú byť financované z podielových daní. Tie sa však nezvyšujú. No a na kompetencie na úseku cestovného ruchu, regionálneho rozvoja a telesnej kultúry nedostali mestá a obce ani korunu. Výdavky na stavebné konanie zostali v kapitolách krajských úradov, pretože neboli jasné podmienky presunu, novela stavebného zákona je v súčasnosti v parlamente. Decentralizačná dotácia na rok 2003 je oproti skutočnosti roku 2002 vyššia

iba o 1,9 %,

napriek prísľubu vlády SR, že v rozpočte roku 2003 zohľadní päťpercentný rast cien tovarov a služieb. Pritom na sociálnu oblasť pripadá o 7,1 % menej prostriedkov oproti hodnote vyčíslenej v delimitačných protokoloch. Chýbajú legislatívne upravené zásady financovania, personálneho a materiálneho zabezpečenia preneseného výkonu štátnej správy vykonávanej obcami, práve tak ako legislatívne normy upravujúce rozporové konanie. „K rozporovému konaniu by malo dôjsť vtedy, keď obec nechce podpísať delimitačný protokol alebo ho podpíše s výhradou,“ vysvetľuje M. Sýkora. „Niekto predsa musí ten proces uzavrieť a povedať, na čej strane je pravda.“ Pritom, ako hovorí, niektoré protokoly naozaj nie je možné podpísať, pretože sú v nich napríklad nepravdivé údaje. Predstavitelia ZMOS veria, že postupne sa im podarí tieto veci vyriešiť v pracovnej skupine splnomocnenca vlády pre reformu verejnej správy, ktorá zatiaľ rokovala dvakrát, vždy v prítomnosti iného rezortného ministra. Okrem samotného splnomocnenca a predstaviteľov ZMOS sú v nej aj zástupcovia vyšších územných celkov, zástupcovia ministerstva financií a vnútra. Predstavitelia samosprávy však

kritizujú prístup

ministerstva financií: Z ôsmich stretnutí, ktoré v jednotlivých krajoch s primátormi a so starostami organizovalo ministerstvo vnútra a zúčastnili sa na nich aj zástupcovia ďalších ministerstiev, prišiel zástupca ministerstva financií iba na jedno, v Bratislave. „Doplácame na každú jednu kompetenciu,“ prízvukuje Dušan Šimko, podpredseda ZMOS. „Sme iba ústretoví, vieme a chceme prispieť k riešeniu. Ale nie sme kúzelníci.“

Zuzana Krútka