Nebezpečné ticho

Peter Kasalovský

Predvčerom agentúra zverejnila názory viceprezidenta KOZ a predsedu odborového zväzu verejnej správy Igora Lenského na rozhodnutie Okresného súdu Bratislava I o vydaní predbežného opatrenia o prerušení štrajku železničiarov. Považuje ho za škandalózne a v normálnej demokratickej krajine za nemožné. Zdôraznil, že právo na štrajk je garantované bez akýchkoľvek obmedzení. Pripomenul aj to, že podľa Ústavy SR právo na štrajk má upravovať zákon, ale platná legislatíva upravuje len výkon štrajkového práva v súvislosti s kolektívnym vyjednávaním. Súdne rozhodnutie o prerušení štrajku železničiarov podľa neho neprispelo k zvýšeniu dôvery v justíciu. Otázka generálneho štrajku je podľa viceprezidenta KOZ Igora Lenského v súčasnosti veľmi aktuálna.

V súvislosti so štrajkom železničiarov sme viackrát upriamili pozornosť verejnosti na vzťahy v tripartite a vôbec na ich kultúrnosť. V tripartite by malo ísť predsa o partnerov a nie o hráčov. História slovenskej tripartity však potvrdzuje, že skôr ide o hráčov a v nejednom prípade hazardných. Viackrát bol jej dialóg prerušený. Príliš často viazol pre neschopnosti viesť zmysluplný dialóg jednej zo strán. Dokonca došlo aj k zablokovaniu tripartity. Vznik, priebeh a dočasné vyriešenie štrajku železničiarov predbežným opatrením prvostupňového súdu o jeho prerušení však naznačuje prinajmenej zlyhanie tripartity. Predovšetkým preto, že jej strany, resp. kvázipartneri stratili súdnosť. Výsledkom bol predkolapsový vývoj v hospodárstve a vôbec v celej spoločnosti, ale aj škody.

Aj keď hospodárske škody budú vyčíslené v stámiliónoch korún, tak najväčšou škodou je „prerušenosť štrajku“. Od pondelka dovčera jestvuje síce nezmenený stav, ale to by mohla byť ilúzia, keďže nielen viceprezident KOZ I. Lenský hovorí o aktuálnosti generálneho štrajku. Aj keď som presvedčený, že by ho odmietla väčšina odborárov, a tiež o tom, že v prípade jeho vyhlásenia by sa stal blamážou. Rovnako som presvedčený, že pracujúci a spolu s nimi odborári majú zdravý rozum a je im jasné, že zastavenie práce nič nezmení na našich málo radostných pomeroch. Jediným rozumným riešením je dialóg v tripartite a jej kontrola verejnosťou. K zmierneniu vysokého napätia alebo k jeho vyhroteniu by dozaista prospeli priame televízne prenosy z tripartitných rokovaní.

V tomto prípade neplatí rada zdravotníkov, že „... ticho lieči“. Akútny zápal či zlyhávanie niektorého zo životne dôležitých orgánov nášho života potrebuje nielen čas, terapiu, ale aj medikamenty. Teda, možno si vyžaduje aj personálne zmeny v zostavách tripartitných reprezentácií. Možno menej konfrontáciechtivých a viac zodpovednosti v nevyhnutnom partnerstve, ktoré je pre život, a nie ekonomický, sociálny alebo politický cintorín(!). Azda by sme už nemuseli len snívať o tom, že raz príde ten čas, keď zainteresovaní z tripartity odložia ad acta silné reči, tasia rozum a budú mať vo výzbroji úctu, toleranciu a zmysel pre kompromis?! Verme, že sú zbytočné obavy z precitnutia „sociálnych partnerov“ až po obnovení prerušeného štrajku či pokuse o generálny štrajk.

Peter Kasalovský