Niet dôvod kľačať

Trh vydaný napospas

Výrobné družstvá, ktoré sú združené v Slovenskom zväze výrobných družstiev (SZVD), očakávajú v roku 2002 zisk 55 mil. Sk, čo bude ich druhý rok hospodárenia za sebou v čiernych číslach po roku 1992. Spolu v súčasnosti pôsobí na Slovensku 138 výrobných družstiev, ktorých celkový objem tržieb v uplynulom roku by mal prevýšiť hodnotu približne 5 mld. Sk. Výrobky v hodnote vyše 2,2 mld. Sk sú z toho určené na export, čím výrobné družstvá prispievajú k objemu platobnej bilancie krajiny. Navyše, kontakt so zahraničím je zárukou solventných obchodných partnerov, ktorí nakúpený tovar platia v dohodnutých termínoch. Aj keď sú kladné hospodárske výsledky povzbudivé, znepokojujúci je výrazný pokles pracovníkov vo výrobných družstvách, zdôraznil predseda SZVD Ing. Marián Rybár. Kým začiatkom 90. rokov v nich pracovalo 50-tisíc osôb, vlani iba 13-tisíc. „Nesvedčí to o tom, že výrobné družstevníctvo na Slovensku

zachytáva trend

západných štátov - vzostup, stabilitu a vysokú zamestnanosť. Pričom môžem so všetkou zodpovednosťou povedať, že výrobné družstvá sú už za procesom transformácie, ktorý priniesol niektorým družstvám úspech, avšak pre niektoré znamenala transformácia koniec podnikania. Medzi vysoko prosperujúce patria také družstvá, ako sú Služba Nitra, Kovotvar Kúty, KNK Ľubietová, ďalej prakticky všetky odevné družstvá a celý rad ďalších. Je na škodu Slovenska, že mnohé obchodné organizácie a obchodníci sa často pozerajú najmä za dovozovými materiálmi, ktoré v mnohých prípadoch nespĺňajú kritériá kvality. Preto sme boli prinútení vyše 80 % výrobkov exportovať do vyspelých krajín, akými sú Nemecko, Anglicko, či Francúzsko.“ Skutočne aj na príklade výrobných družstiev možno dokumentovať, že štát dostatočne nechráni domáci trh pred rôznymi pokútnymi a nelegálnymi dovozmi, napríklad z ázijských krajín, ktoré aj s pomocou samotných pracovníkov našich colných stráží na hraniciach nachádzajú miesto na pultoch stoviek našich obchodov. Samozrejme, v trhových podmienkach musia byť

zásahy štátu

do podnikania veľmi citlivé. Avšak rozumný štát musí robiť určitú ochranársku politiku proti nelegálnym dovozom, na ktorých naša ekonomika prerába miliardy na cle a iných poplatkoch. Výrobné družstvá boli známe aj tým, že v minulých rokoch zamestnávali aj osoby so zmenenou pracovnou schopnosťou. Po roku 1989 sa situácia v zamestnávaní takýchto osôb zmenila. Marian Rybár o tom hovorí: „Mnohým podnikateľom sa ani nedivím, že zamestnávajú iba zdravých pracovníkov, pretože zamestnávať osoby so zmenenou pracovnou schopnosťou je spojené s prijímaním mimoriadnych zásahov do organizácie práce, čo komplikuje výrobu a zvyšuje jej náklady. Žiaľ, náš daňový systém je tak nastavený, že jedine ak zamestnávate viac ako 50 % takýchto pracovníkov, môžete čerpať daňové úľavy. V poslednom období sa stalo aj to, že parlament zasiahol aj do daňových predpisov. Kým napríklad v zákone pred rokom 2000 bolo povedané, že ak družstvá zamestnávajú viac než 50 % pracovníkov so zmenenou pracovnou schopnosťou, majú určitú daňovú úľavu. Napríklad kým bola daň zo zisku 45 %, tak tieto družstvá platili 22,5 %. Tým, že prišlo v parlamente k zmene a podnikatelia

platia dane

už iba vo výške 26 %, predpisy sa nezmenili a invalidné družstvá musia platiť naďalej daň 22,5 %.“ Po prekonaní transformačných ťažkostí stoja výrobní družstevníci pred ďalšou náročnou úlohou, pripraviť sa na prechod do náročných podmienok po vstupe do Európskej únie. Preto sa už dlhší čas veľmi systémovo pripravujú na nové podmienky. Pomáha im aj spomínaný 80-percentný export na najnáročnejšie európske trhy. Predseda SZVD o tom hovorí: „Uvedomujeme si nebezpečenstvo, ktoré pri vstupe do Európskej únie môže zasiahnuť aj naše družstvá. Otvorené hranice budú totiž obojstranne prístupné, a tak nič nebude brániť ani zahraničným výrobcom, aby vstupovali na Slovensko. Ak im naše družstvá nebudú schopné konkurovať kvalitou, cenou či certifikáciou výrobkov, môže to mať pre družstvá infarktové dôsledky.“

Jozef Kunik