Platiť málo alebo radšej nič

Zo štátneho rozpočtu sa štúdium dá zabezpečiť na desať percent

Väčšina vysokých škôl má vážne finančné problémy a ministerstvo varuje, že zo štátneho rozpočtu je financiami možné štúdium zabezpečiť maximálne desiatimi percentami. Aj preto sa približuje okamih, keď sa za vysokoškolské štúdium bude platiť. Viacerí ekonómovia i sociológovia dnes pozorne sledujú hranicu oddeľujúcu verejný a súkromný sektor. Trhový prístup dospel do štádia, že aj na vysoké školy sa mnohí pozerajú ako na lukratívny tovar. Na viacerých stretnutiach vysokoškolských učiteľov zaznieva varovanie, že vo vysokom školstve nikdy nemôže ísť o skutočne voľný trhový systém. Vysokoškolské sústavy rozvinutých krajín, v ktorých sa uplatňujú niektoré trhové princípy, sú vždy zmiešané. Napríklad aj britské vysoké školstvo čaká reforma. Počet študentov sa každý rok zvyšuje a univerzitám chýbajú prostriedky, aby pre všetkých zabezpečili dostatočne kvalitnú výučbu. Univerzity sú zadlžené a peniaze zo štátneho rozpočtu nestačia. Labouristická vláda Veľkej Británie chce od roku 2006 umožniť univerzitám, aby si účtovali 3000 libier ročne na financovania nákladov na výučbu.

Náklady našich vysokoškolákov na štúdium sa zvyšujú aj bez školného. Podľa prieskumu Ústavu informácií a prognóz školstva sa za posledné dva roky zvýšili takmer o jednu tretinu. Vysokoškolák bývajúci v internáte minie mesačne takmer 5000 korún a pribúda tých, ktorí popri štúdiu pracujú. Ústav v prieskume zistil, že 60 percent vysokoškolákov od školného neočakáva nijaké zlepšenie kvality štúdia. Podľa viacerých prieskumov sa ukazuje, že takmer 70 percent obyvateľov odmieta nutnosť spoplatniť vysokoškolské štúdium, prípadne pripúšťajú, že vysokoškoláci by mali platiť menšiu časť nákladov na štúdium. Extrémnym prípadom je takmer deväť percent občanov, ktorí odmietajú platenie školného .

Náklady na výchovu vysokoškoláka mesačne predstavujú viac ako štyritisíc korún. Je viac ako isté, že plateniu školného sa nevyhneme. Dôležité bude skôr, ako sa tieto prostriedky použijú na modernizáciu vyučovacieho procesu. Ako ukazuje výrobná prax, vysoké školy budú musieť oveľa pružnejšie reagovať na jej potreby ako doteraz.

Eleonóra Bujačková

Tabuľka:

Mesačná výdavky vysokoškoláka v SR

Mimo domácnosti rodičov

ubytovanie cestovné strava štud. potreby osobné potreby voľný čas prístr. vybavenie spolu

770 620 1580 340 700 470 440 4920

Býva u rodičov

50 410 700 490 820 610 560 3640

Zdroj: ÚIPŠ