Môžu spojiť sily a ušetriť

Postupovať tak, aby výstavba nedevastovala prírodu

Prechod kompetencií v stavebnom poriadku a územnom plánovaní pod rezort životného prostredia (uskutočnil sa ešte začiatkom deväťdesiatych rokov) bol tŕňom v oku viacerým lobistickým skupinám. Hoci nárast tzv. čiernych stavieb sa pod jeho gesciou podarilo viditeľne zabrzdiť, predsa len rezort stavebníctva či neskôr výstavby a verejných prác vytrvalo o stavebný poriadok bojoval. Márne predstavitelia ministerstva životného prostredia argumentovali, že územné plánovanie má nadrezortný, prierezový charakter, že pri nových investičných zámeroch treba zohľadňovať aj iné ako „budovateľské“ aspekty, najmä vplyv výstavby na životné prostredie, na rozvoj celého regiónu a pod. Práve spomínaný spor o stavebný poriadok viackrát rozkýval stoličku predchádzajúcich ministrov životného prostredia. Keď sa však o uvedené kompetencie začali uchádzať aj samosprávy, ministerstvo životného prostredia sa ešte v minulom volebnom období pridalo na ich stranu. Veď podobný systém funguje vo väčšine krajín EÚ. Napokon aj minister životného prostredia László Miklós viackrát zdôraznil, že prechod štátnej stavebnej správy na obce má svoju logiku. No podmienkou musí byť dobrá legislatíva, aby výstavba nedevastovala prírodu alebo nevznikali objekty, ktoré v danom prostredí pôsobia ako päsť na oko. Zákon o prechode kompetencií v stavebnom konaní sme síce schválili na jeseň minulého roka, ale... Ale v predvolebnej

trme-vrme

sa mu nevenovala dostatočná pozornosť. Veď už v novembri, čiže mesiac po jeho schválení, rokovali predstavitelia ZMOS o potrebe jeho novely, hoci zákon začal platiť až od 1. januára tohto roka. V čom bol teda problém? Kým do konca minulého roka na príslušných odboroch úradov štátnej správy malo stavebné konanie pod palcom dovedna 440 pracovníkov, po prechode kompetencií hrozilo, že z uvedeného počtu prejde na obce približne len 240. Zvyšných 200 malo zostať na okresných úradoch, aby riešilo odvolania, čiže sťažnosti na prácu tých 240. Pritiahnuté za vlasy, na prsty jedného úradníka mal dohliadať ďalší. Ak teda zoberieme do úvahy fakt, že na Slovensku je vyše 2900 obcí, je pochopiteľné, že samosprávy boli s presunom kompetencií bez dostatočného počtu pracovníkov nespokojné. Po dôrazných apeloch zo strany ZMOS napokon poslanci novelu zákona pred niekoľkými dňami schválili. Na základe jej znenia prejde na obce všetkých 440 pracovníkov štátnej správy v stavebnom konaní a v novele sa doriešila aj otázka vyvlastňovacieho konania. Na druhej strane však treba povedať, že iniciatívy sa musia chopiť aj obce. Vzhľadom na skutočnosť, že na každú obec

nemôže prejsť

jeden úradník, zostáva im spojiť sily. Ministerstvo životného prostredia im podalo pomocnú ruku a vypracovalo aj určité mapky spoločných úradov. Napokon zainteresovaní tvrdia, že v malej obci sa priemerne vydajú dve-tri stavebné povolenia ročne. Preto je východiskom aj externá spolupráca s odborníkmi. Z informácií, ktoré sa nám podarilo získať, vyplýva, že dokonca v okrese Senec sa bohatšie obce už dohodli a dokážu zamestnať až päť stavebných úradníkov, hoci pôvodne tam boli na celý okres len dvaja. To je jasný príklad, že decentralizácia je správny smer. Zástupcovia samosprávy sa musia sami rozhodnúť, čo je pre nich výhodnejšie, čo sa im vyplatí. A ústretovosť k žiadateľom o promptné stavebné povolenie je perspektívnou investíciou.

Zdena Rabayová