Ťažšie sa im vyváža

Previazaný export - import

Rozhodujúci podiel na štruktúre vývozu SR má priemyselná výroba s 98,8-percentným podielom. Odborníci na druhej strane upozorňujú, že export je stále závislý od vývozných aktivít niekoľkých veľkých podnikov. Je citlivý na ekonomické cykly v krajinách našich obchodných partnerov. Je dovozne náročný, preto každé zvýšenie exportu sa prejaví aj v náraste importu. Produkcia SR je surovinovo náročná a z toho dôvodu pohyb v cenách ropy a plynu, ale aj kurzu SKK/USD ovplyvňuje výšku dovozov, a tým aj celú obchodnú bilanciu. Na prírastku vývozu sa dlhodobo najviac podieľa železo, oceľ a ferozliatiny (vlani to bolo 7,4 %), potom dielce a príslušenstvo pre automobily a ich motory (3,9 %). Na európske trhy stále najťažšie preniká ťažký priemysel. Pri Závodoch ťažkého strojárstva (najmä v Detve a Martine) prívlastok „bývalé“ sedí doslova. Podobne ako do Dubnice cez dvere jednotlivých závodov postupne prichádzajú zahraničné firmy. A pri špeciálnej technike je namieste otázka, či vôbec o nejakom prieniku na svetové trhy možno vôbec hovoriť. Dubnická húfnica Zuzana sa už roky usiluje o priazeň slovenskej armády, aby mohla vyjsť do sveta, zatiaľ sú tieto kroky viac ako skromné. Ak aj odhliadneme od „čistej zbrojariny“, analytici konštatujú, že produkcia strojov a zariadení dosahuje v poslednom období zmiešané výsledky. V roku 2001 zisk zaznamenal medziročný rast na úrovni 7,2 %, vlani to bolo niečo vyše 8 %. Vývoz odvetvia hutníckeho priemyslu výrazne smeroval do krajín CEFTA s rastúcim podielom zo 49,1 % v roku 1997 v objeme 22,8 mld. Sk na 50,4 % v roku 2001 v objeme 32,5 mld. Sk, ako aj do krajín EÚ s rastúcim podielom v roku 1997 zo 43,9 % v objeme 20,4 mld. Sk na 48,7 % v objeme 31,4 mld. Sk v roku 2001. Na geograficky vzdialené zoskupenie štátov USA, Japonsko a Kanada bol zaznamenaný pokles zo 7,0 % v objeme 3,2 mld. Sk v roku 1997 na 0,9 % v objeme 0,6 mld. Sk v roku 2001. Najvýznamnejším obchodným partnerom hutníckeho priemyslu bola Česká republika s 31,2-percentným s podielom v objeme 14,5 mld. Sk v roku 1997 a v roku 2001 s klesajúcim podielom 26,4 %, ale pri rastúcom objeme na 17,0 mld. Sk. Druhým najväčším obchodným partnerom bolo Nemecko, hneď za ním je Poľsko. Cestu aj pre zbrojársku výrobu ukazuje globalizácia v oceliarskej výrobe.

Tibor Bucha

Tabuľka:

Vývoz najvýznamnejších komodít priemyslu SR

Názov Podiel z priemyselnej výroby (v %)

Motorové vozidlá 14,6

Subdodávky pre autom. priemysel 8,6

Železo, oceľ a ferozliatiny 7,4

Ropné produkty 6,7

Zdroj: Ekonomická univerzita Bratislava