Zrodí sa nový Pakt stability?

Európa sa delí na veľkých a tých, ktorí dohody dodržiavajú

Vyspelá Európa, začlenená do jednotnej únie, sa pomaly rozdeľuje na krajiny, ktoré dodržiavajú dohody a krajiny, ktoré ich nedodržiavajú. V poslednom čase sa v únii vedie boj o podobu dohody nazývanú Pakt stability a rastu. Pomaly, s blížiacim sa marcovým summitom Európskej únie, na ktorom sa majú rozoberať ekonomické otázky, rastú obavy, či pakt prežije v terajšej podobe.

Pakt stability a rastu prijali krajiny ešte v roku 1997, aby ochránili rodiacu sa spoločnú európsku menu. Nepriateľom eura mali byť deficity verejných rozpočtov niektorých menej vyspelých krajín. Nakoniec na naliehanie európskych velikánov, najmä Nemecka, dohodu pod názvom Pakt stability a rastu podpísalo všetkých 15 krajín EÚ. Pakt zaväzoval vlády, aby do roku 2004 dosiahli vyrovnaný rozpočet a dovtedy deficit verejných financií nesmel prekročiť magické 3 % hrubého domáceho produktu (HDP). Na dohodu dohliadala Európska komisia a pri porušení podmienok nasledovalo upozornenie a následne vysoké sankcie.

Píše sa rok 2003 a za posledných 12 mesiacov sa Pakt stability a rastu niekoľkokrát otriasol v samotných základoch. Dôvodom je celosvetová stagnácia, ktorá neobišla ani krajiny Európskej únie. Pred rokom sa ako nereálna ukázala požiadavka dosiahnuť v roku 2004 vyrovnané rozpočty. Už vtedy totiž niektoré krajiny vedeli, že rok 2004 bude z hľadiska rozpočtu taktiež deficitný. Európska komisia nakoniec vypočula hlasy najsilnejších a rozhodla sa posunúť vyrovnanie na rok 2006.

V tom istom čase sa rozhodovalo, čo sa stane s prvým previnilcom, Portugalskom, ktorého deficit rozpočtu dosiahol v roku 2001 až 4,3 %. Komisia akosi otáľala vystúpiť proti lisabonskej vláde. Táto neochota nepramenila ani z ekonomickej, ba ani z politickej sily krajiny. Dôvodom bola skutočnosť, že Európska komisia bude musieť aj v budúcnosti rovnako zakročiť proti všetkým previnilcom. Podobný osud bol totiž neodvratný v prípade Nemecka a Francúzska a nahnuté to malo aj Taliansko. Komisia sa až na konci roku 2002 rozhodla zakročiť proti Portugalsku a vláde a určila termín na nápravu. Podobne o pár týždňov zareagovala aj proti Nemecku a varovala aj Francúzsko. Kým nemecká vláda prijala rozhodnutie s pokorou, Francúzi sa s varovaním nezmierili. Napriek varovaniu a dohodám, francúzska vláda aj v tomto roku plánuje vedome prekročiť trojpercentný strop deficitu verejného rozpočtu.

Minulý piatok sa ministri financií väčšiny krajín postavili za dodržiavanie Paktu stability a rastu. Nemecký minister Hans Eichel potvrdil, že na rokovaní sa nepredložil žiadny nový návrh a súčasný postoj voči Paktu je nezmenený. Podľa neho rozdielnosť v názoroch na pakt nie je taká veľká, aby dohodu ohrozila. Pozorovatelia však upozorňujú, že aj napriek vyhláseniam, môžu nezhody prerásť do úprav paktu. Francúzsko už avizovalo, že rozpočtový deficit v tomto roku dosiahne 3,4 % a vyrovnanie verejných financií je naplánované až na koniec roka 2007. Aj preto Rakúsko očakáva, že na marcovom summite predstavitelia únie jednoznačne vyjadria podporu paktu. „Očakávame, že predstavitelia štátov Európskej únie pošlú jasný signál na podporu paktu a tým sa ukončia dlhotrvajúce debaty, “ povedal v piatok minister financií Karl-Heinz Grasser.

Pakt stability a rastu počas svojej existencie prispel, tak ako to vyplýva z jeho názvu, k finančnej stabilite v eurozóne a zároveň v prvých rokoch pomohol vybudovať dôveru v spoločnú euromenu. Väčšina predstaviteľov členských krajín, ako aj Európska centrálna banka považujú pakt za veľký prínos pri existencii bezprecedentného ekonomického zoskupenia 15 európskych krajín, ku ktorým sa čoskoro s veľkou pravdepodobnosťou pridá ďalších 10 štátov. A v takomto veľkom zoskupení je dôležité, aby sa členovia nedelili na veľkých a tých, ktorí dohody dodržiavajú.

Marcel Laznia