Prvoradou by mala byť kvalita

Možnosti v potravinárskom a v obuvníckom priemysle

Honorárny konzulát Portugalska v Bratislave slúži predovšetkým ako jeden z navigačných bodov pre portugalských podnikateľov - s kým môžu na Slovensku spolupracovať, čo môžu ponúknuť, na koho sa majú kontaktovať. Avšak rovnaké služby môžu využívať aj slovenskí podnikatelia, tvrdí v rozhovore honorárny konzul František Vizváry.

- Slovenským právnickým subjektom, ktoré majú záujem preniknúť na portugalský trh, poskytujeme nielen základné informácie o ňom, ale v prípade, že sa na nás obrátia s požiadavkou písomne, čo je podmienka, sme ochotní im bez poplatku poskytnúť aj aktualizované zoznamy všetkých portugalských výrobcov, vývozcov a dovozcov podľa oblastí, o ktoré majú záujem. Rovnako poskytujeme informácie aj z oblasti tamojšej legislatívy. Chcel by som však upozorniť na iné. Na Slovensku je dosť veľká nezamestnanosť a Slovensko zatiaľ nevyužilo šancu zamestnávať svojich ľudí v Portugalsku, kde dosahuje nezamestnanosť len 4 %. Poliaci napríklad minulý rok ponúkli do Portugalska 10 000 pracovníkov. Je tam dopyt po stavebných pracovníkoch, pričom finančné prostriedky na podporu výstavby získava Portugalsko v značnej miere aj z EÚ.

Portugalci majú záujem o čistý obchod, export, import a možno nejaké kapitálové vstupy. No majú veľmi silný obuvnícky priemysel s nie drahou pracovnou silou v porovnaní s EÚ. Šijú sa tam tie najlepšie svetové značky. Rovnako silný majú textilný priemysel, myslím, že najsilnejší v Európe. U nás sú oba tieto druhy priemyslu v útlme. Slovensko by preto mohlo využiť silu Portugalska na skrátenie vzájomnej 3,5-tisíca kilometrovej vzdialenosti.

Máte na mysli spoluprácu s vývozom na tretie trhy?

- Áno, Portugalsko patrí do tzv. lusofonných krajín. To sú všetky krajiny, ktoré dodnes hovoria portugalsky, keďže mnohé aj boli portugalské kolónie. Patrí medzi ne Brazília, Mozambik, Angola, Kapverdi. Teda časť Afriky, kde by Slovensko malo oveľa zjednodušený prístup. Veď Portugalsko má dodnes k týmto krajinám takpovediac tútorský vzťah.

Stále sa tu málo objavujú portugalské výrobky napriek tomu, že olivy či dobré portugalské víno sú svetovo preslávené.

- Je skutočne málo spoločností, ktoré z Portugalska niečo dovážajú. Pritom okrem spomínaných je to aj zelenina, sardinky či ryby. Všetky prvej kvality. No všetko vzhľadom na vzdialenosť sa zdá byť pre slovenské obchodné reťazce drahé. Nemci však vozia z Portugalska napr. ovocie priamo, pretože chcú vysokú kvalitu. Slovenský zákazník zatiaľ stále pozerá skôr na cenu.

Na júnovej konferencii v Bratislave bolo asi tridsať portugalských podnikateľov. Hoci je skoro spýtať sa na výsledky, predsa len mnohí prejavili záujem o bankový sektor.

- Išlo skutočne o prvý kontakt, aby portugalskí podnikatelia videli, že na Slovensku existujú banky, do ktorých môžu investovať. Zo Slovenska išli do Slovinska a pochopili, že možnosti na investovanie sú takmer vyčerpané, trh je plný. Aj preto je zrejmé, že vedia o šanci, ktorú na Slovensku majú.

Majú záujem o konkrétnu banku?

- O jednu áno, ale keďže ide o dôverné informácie, nerád by som sa teraz o tom zmieňoval. Treba povedať, že napríklad v Poľsku už majú mimoriadne veľké investície, aj keď je pravdou, že ide o 50 miliónový trh. V malých krajinách sú opatrnejší. A pokiaľ ide o slovenskú privatizáciu, v Portugalsku je funkčný bankový sektor, takže, myslím, že má rovnakú šancu ako banky z iných krajín. Všetko teda bude len otázkou ponúkanej ceny.

Slávka Blazseková