Hľadáme model financovania

Aspoňže sme pochopili nezastupiteľnosť ruského trhu

Pod deficit zahraničného obchodu sa podpisuje nielen vysoká energetická náročnosť (doslova odkázanosť) slovenskej ekonomiky a priemyslu na dovoze základných surovín. Sprievodným a nevyhnutným javom reštrukturalizácie výrobných podnikov je nákup a dovoz špičkovej techniky, bez ktorej je modernizácia výrobného programu len zbožným prianím. O to viac sa však očakáva, že rastúci dovoz dokážeme kompenzovať vlastným exportom hotových produktov, ale aj celých investičných celkov. Príkladom je slovensko-ruský podnik Matador v ruskej Omštine, ktorý má už niekoľko rokov za sebou produkciu vypredanú priamo na ruskom trhu. Podobných konkrétnych výsledkov, žiaľ, nemáme veľa. Zlepšiť v tomto smere situáciu si kladie za cieľ aj minister hospodárstva Robert Nemcsics, ktorý v stredu začína oficiálne rozhovory v Ruskej federácii. Na programe sú rokovania s vedúcim úradu predsedu vlády RF, na ministerstve priemyslu, priamo v plynárenskej spoločnosti Gazprom, v Yukose, ktorý kúpil Transpetrol, rokovať sa bude na ministerstve pre atómovú energiu atď. Nie náhodou je v delegácii aj nový riaditeľ Slovenskej agentúry pre rozvoj investícií a obchodu (SARIO) Ladislav Balko. O význame ruského trhu sa presvedčil ešte ako viceguvernér Eximbanky. Z Ruska dovážame ročne asi za sto miliárd iba základných energií a surovín. Na druhej strane

naše vývozy

do Ruskej federácie sú prakticky zanedbateľné. Podľa L. Balka SARIO nechce len hovoriť o rozširovaní obchodných vzťahov, ale chce do nich reálne, hmatateľne vstupovať, aby sme pasívne saldo obchodnej bilancie mohli znižovať. Za mimoriadne dôležité považuje, aby sme na obidvoch stranách našli efektívne modely financovania obchodných kontraktov a pohybu tovarov vôbec. V tejto súvislosti sa k problematike vyjadril práve ako doterajší viceguvernér Eximbanky, keď povedal, že v tomto procese by mala reálne pomôcť práve exportno-importná banka. Spresnil, že v minulom období vyčlenili 20 mil. USD na odberateľské úvery pre moskovské firmy. V praktickej rovine sa od takéhoto kroku očakáva, že sa pomôže ruským odberateľským firmám zaplatiť včas a v plnom rozsahu slovenským dodávateľským firmám. Model by sa mal v praktickej rovine priblížiť tomu, čo západné firmy majú už dávno osvedčené a čo v biznise aj spoľahlivo funguje. Napríklad ak západoeurópske konzorcium stavebných firiem uspeje v tendri na výstavbu mnohomiliónového objektu v Spojených arabských emirátoch, razom je tam banka, ktorá počas celého projektu je finančne nápomocná. To je stále

značný hendikep

slovenských firiem a aj preto nemajú požadovanú úspešnosť vo vypísaných tendroch a zostávajú na štíte veľkých nadnárodných spoločností. Takto sa Eximbanka snaží aktívne vstupovať do hry v Číne, aby mohla byť nápomocná v komunikácii s najväčšími čínskymi finančnými domami v prípade spoluúčasti SES Tlmače na dostavbe tepelných elektrární v Číne. V prípade skvalitnenia slovensko-ruskej spolupráce by mimoriadne pomohlo, keby sa Eximbanke podarilo získať zaisťovateľa na ruské teritórium. To znamená, že Eximbanka by kryla možné riziká, ale sama by bola aspoň spolovice krytá zaisťovateľom na ruskej strane. Keďže L. Balko dokonale pozná produkty Eximbanky, môže teraz ako šéf spoločnosti SARIO nájsť „mostíky“ na prepojenie podnikateľských aktivít s bankovou sférou vrátane ruského trhu. Pri otázke možného vývozu slovenských investičných celkov a fungovania spoločnosti SARIO v tomto smere L. Balko zdôraznil, že najskôr si treba pozametať pred vlastným prahom. Podľa nového riaditeľa spoločnosti SARIO by sa mala v tomto zmysle upraviť aj doterajšia legislatíva. Tá by sa mala upraviť v tom zmysle, aby sa zredukoval počet inštitúcií, ktoré sa snažia byť nápomocné slovenským podnikateľom. Samotnú podporu exportu majú v „popise práce“ SARIO, Eximbanka (ako vládna agentúra), Fond na podporu zahraničného obchodu (FPZO), Slovak Pro. Pod pojmom

vyčistiť priestor

sa rozumie prenos činností FPZO a Slovak Pro na SARIO. Keďže L. Balko zostáva pre ďalšie obdobie člen rady Eximbanky, prepojenie by malo prerásť do spoločných výsledkov v praxi. Mali by položiť základ združenia, prípadne tzv. holdingu na podporu exportu. Okrem spomínaných subjektov ako SARIO a Eximbanka tam bude aj SOPK, AZZZ a Združenie priemyselných zväzov (ZPZ) SR. Architektúra tohto subjektu by sa mala podobať asociácii bánk alebo poisťovní. Prvý krok musí urobiť ministerstvo hospodárstva, aby sa právne aj formálne spravili všetky potrebné kroky na definitívnu likvidáciu FPZO vrátane vyriešenia pohľadávok a záväzkov.

Tibor Bucha