Ceny mäsa ničia i najlepších

Tí , ktorí majú silnú rastlinnú výrobu, situáciu s vypätím síl zvládnu

Problémy v chove ošípaných na Slovensku pretrvávajú a vrhajú tento segment agrokomplexu do krízy. Ťažkosti spočívajú najmä v nízkych výkupných cenách za mäso, čo spôsobuje, že mnohé poľnohospodárske družstvá už dlhší čas hospodária so stratou. Ukazuje sa, že situácia je taká vážna, že niektoré z nich môžu čoskoro skončiť. Preto sme oslovili predsedov viacerých fariem, ktoré patria u nás k najlepším, aby sme sa ich spýtali, ako posudzujú súčasnú neľahkú situáciu.

Ako nám povedal predseda poľnohospodárskeho družstva Zemné (okres Nové Zámky) Vojtech Borka, stratu z chovu ošípaných mali už aj v roku 2002. „Odbyt nám zatiaľ ide, ale vstupy do výroby sú vysoké. V štátoch Európskej únie dostane poľnohospodár na hektár pôdy desaťnásobne väčšie dotácie ako my. V Česku, Maďarsku, Poľsku asi dvojnásobok našej úrovne. Preto sa chystáme znižovať stavy, lebo situácia je neúnosná.“ Momentálne za kilogram živej váhy ošípanej dostávajú len 36 Sk, pričom aby boli aspoň na nule, musela by byť výkupná cena asi 42 Sk. Tieto čísla nám potvrdili aj predsedovia ďalších družstiev. V Zemnom chcú začať so znižovaním počtu prasníc. Predseda si nemyslí, že súčasnú situáciu zhoršili napríklad zabíjačky po dedinách, kde sa ročne formou sebazásobenia domácností vyrobí približne 11-tisíc ton bravčového mäsa. „Toto hospodárenie družstiev neohrozuje, ale ohrozujú ho dovozy mäsa.“

Podľa predsedu poľnohospodárskeho družstva v Kalnej nad Hronom Ing. Juraja Varsányiho momentálne je najhoršie obdobie a „treba ho prežiť“. Rád by dostával 41 až 42 Sk za kilogram, ktoré v prepočte berú farmári v Holandsku, Nemecku a v ďalších štátoch. „Na Slovensku je to však po slovensky. Patríme medzi družstvá, ktoré v chove ošípaných videli určitú záruku pravidelných tržieb. Preto sme v posledných rokoch investovali do matičníkov, odchovní a výkrmní asi 35 miliónov korún. Som však optimistom a myslím, že po búrke príde pekné počasie. Tí, čo odpadnú, uvoľnia miesto lepším. Súčasná

cena za kilogram

mäsa je však nedôstojná, nemorálna, lebo ak chceme prežiť, musíme mať ceny, za ktoré to vedia robiť tí priemerní.“ Na našu otázku, o čo opiera svoj optimizmus, predseda hovorí, že ich družstvo je jedným z najväčších výrobcov hustosiatych obilnín, ale aj kukurice. „Ľutujem tých, ktorí kupujú odstavčatá, jačmeň, pšenicu, kukuricu a komponenty do kŕmnych zmesí, prípadne hotové krmivo. Tí na tom musia do konca roka skrachovať.“ Družstvo má výhodu v tom, že dosahuje pomerne vysoké hektárové výnosy, takže vie, ako sa dá prežiť. Ale takýchto družstiev podľa neho veľa asi nebude. „Zdá sa mi, že ak cena mäsa takto kolíše, tak je to hra, ktorú niekto vyprovokoval. Je to niekoho záujem, aby tu niečo padlo alebo aby sa k nám niečo doviezlo. Následne by na Slovensku ktosi iný diktoval ceny. Chcem žiť a chcem nechať žiť aj druhých. To je moje heslo. Apelujem preto aj na odberateľov a hovorím im, že majú istotu, ak im budeme dodávať slovenské ošípané. Ak prídu ošípané holandské, dánske, nemecké, rakúske a iné, to bude aj pre nich už iná situácia. To mi verte.“

Poľnohospodárske družstvo Beckov vedené predsedom Jozefom Košťálom hospodári v horších prírodných podmienkach. „Ak to takto pôjde ďalej, pravdepodobne odídeme aj my, hoci máme šľachtiteľský chov ošípaných a družstvo je pomerne stabilizované. Na každej

jatočnej ošípanej

v súčasnosti strácame približne tisíc až tisícpäťsto korún. Východisko by sa črtalo, keby naše ministerstvo malo trochu záujem pomôcť. Na ošípané nie sú žiadne dotácie. Dotácie na technológie sú nulové, na stroje a zariadenia takisto.“ Pritom ako šľachtitelia dosahujú priemerný ročný odstav od jednej prasnice v priemere viac ako 22 prasiatok. V tomto parametre patrí družstvo na Slovensku medzi päť najlepších. „Ak do tejto situácie nevstúpi štát, tak samotní poľnohospodári si nepomôžu. Veď cenová politika by mu nemala byť ľahostajná.“

Podľa informácií Výskumného ústavu ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva dovoz ošípaných a mäsa zhoršuje saldo nášho zahraničného obchodu. Od začiatku roka sa na Slovensko doviezlo 2779 ton bravčového mäsa, z toho viac ako tretina z ČR. Hodnota importu do 24. februára dosiahla 186,2 mil. Sk, pričom priemerná cena dovezeného bravčového mäsa bola 67 Sk za kilogram. Podľa uvedeného zdroja možnosť

regulácie dovozu

je takmer nulová. Príčinou je najmä dlhotrvajúca kríza v odbyte ošípaných, najmä z EÚ na ruskom trhu, a zvýšenie produkcie podporené vyššími cenami v predchádzajúcom období. Situáciu zhoršuje aj dohoda s EÚ z roku 2000 o zavedení tzv. dvojitej nuly na dovoz 2000 ton bravčového mäsa z EÚ a naproti tomu možnosť vyviezť mäso zo Slovenska do únie. Ceny ošípaných by už v tomto mesiaci vraj mal začať ovplyvňovať export ošípaných s podporou Intervenčnej poľnohospodárskej agentúry.

Vladimír Turanský