Čakanie na vojnu či mier

Deň ,,Zero" potrvá do hlasovania v Bezpečnostnej rade OSN

Čas sa pre svet zastavil. Deň „Nula“ bude trvať, pokiaľ nepadne definitívne rozhodnutie o Iraku. O tom, aké bude, aspoň zo strany Spojených štátov, neexistujú žiadne pochybnosti. No v rámci tohto politického vákua a čakania na hlasovanie o rezolúcii, ktorú vypracovali USA, Veľká Británia a Španielsko, sa aspoň ukáže, kto stojí na pevných nohách a kto doplatí na svoj postoj.

Nie vojne v Iraku, ktoré zaznelo v pondelkovom prejave francúzskeho prezidenta Jacqua Chiraca, privítali prakticky všetky politické strany vo Francúzsku, ich predstavitelia a ďalší politici. Najvyššia predstaviteľka Francúzskej komunistickej strany Marie-George Buffetová vyjadrila názor, že Chiracovo rozhodnutie použiť právo veta v Bezpečnostnej rade OSN je správne, dôstojné a v súlade s vôľou francúzskeho ľudu. Opačný názor majú britské denníky, ktoré konštatovali, že ide o osudový a pochabý postoj. Takýto čin Francúzska údajne zanechá v Spojených štátoch horkú príchuť. Okrem toho oslabí OSN, rozdelí Európsku úniu a môže priniesť koniec Severoatlantickej aliancie.

Napriek týmto tvrdeniam však politické problémy postihli predovšetkým britského premiéra Tonyho Blaira. „Je Labouristická strana schopná ešte vládnuť?,“ spýtal sa denník Daily Telegraph v súvislosti s krízou vo vládnej strane, ktorú vyvolala ministerka pre medzinárodný rozvoj Clare Shortová, keď vyhlásila, že podá demisiu, ak Američania a Briti napadnú Irak bez mandátu OSN.

„Túto vojnu začnú Američania, a čo je ešte horšie, pod vedením republikánskeho prezidenta, ktorý - ako si mnohí myslia - nezvíťazil jasne vo voľbách. Navyše, vojnu nepodporí medzinárodné spoločenstvo, ktorého je Británia súčasťou. Niet preto divu, že bez podpory OSN, eurofilov, biskupov, moslimov, feministiek a BBC panuje v Labouristickej strane zdesenie, keď jej vedenie vojnu aj za týchto okolností podporuje,“ dodali noviny.

Washington reagoval na problémy v Británii výrokom amerického ministra obrany Donalda Rumsfelda, ktorý nevylúčil možnosť, že Spojené štáty pôjdu do vojny proti Saddámovi Husajnovi aj bez svojho najbližšieho spojenca. „Pokiaľ sa budú môcť zúčastniť, sú vítaní, ak nie, veci sa dajú riešiť iným spôsobom,“ uviedol. No už o štyri hodiny neskôr vydal Rumsfeld stručné vyhlásenie, vyjadrujúce dôveru, že Londýn bude stáť v prípade útoku na Bagdad po boku amerických spojencov. Podľa amerických vojenských zdrojov pôvodný výrok šéfa Pentagónu vyvolal medzi britskými predstaviteľmi búrku nevôle...

Do zápolenia s časom sa medzitým zapojila Kanada, ktorá požiadala o trojtýždňové ultimátum pre Irak na vyhovenie požiadavkám o odzbrojení. „Veríme, že BR OSN by mala Iraku stanoviť trojtýždňové ultimátum, aby mohol definitívne demonštrovať, že dodržiava tieto požiadavky a aktívne spolupracuje na efektívnom, skutočnom odzbrojení,“ povedal kanadský veľvyslanec pri OSN Paul Heinbecker. Kanada, ktorá nie je v Bezpečnostnej rade, sa takýmto spôsobom snaží ovplyvniť jej nerozhodných členov. Či sa jej to podarí, ukáže až konečné hlasovanie o novej rezolúcii.

Už teraz je však jasné, že iracká kríza zmenila svet. Podľa francúzskeho týždenníka L´Express bude akési „pred rokom 2003 a po roku 2003“, pretože doba, keď bola americká autorita úplná, sa teraz skončila. Pred jedenástimi rokmi rozhodovali Spojené štáty o všetkom. Pád Sovietskeho zväzu im dal takú výhodu, že Rusko prijalo ich diplomaciu za svoju, že Čína snívala iba o tom, aby bola ich partnerom v Ázii a rozvojové krajiny nemali inú voľbu, než im vyhovieť. Európa bola príliš zamestnaná absorpciou zjednoteného Nemecka, aby diskutovala o svojom vzťahu s Amerikou. To však skončilo, stránka sa obrátila, konštatoval L´Express.

Mladen Bosiočič

RASTER xxx

Podmienky pre Irak

Veľká Británia včera zverejnila plán, podľa ktorého by iracký prezident Saddám Husajn musel splniť šesť podmienok, aby sa vyhol vojne. Jednou z podmienok je, aby Saddám v televízii vyhlásil, že sa vzdá skrývaných zbraní hromadného ničenia. Námestník ministra zahraničných vecí Mike O´Brien oznámil, že Londýn chce podmienky zaradiť do návrhu druhej rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN k Iraku. Dodal, že Británia o podmienkach diskutuje s partnermi v BR. Saddám musí v televízii vyhlásiť, že ukryl zbrane hromadného ničenia a prisľúbiť, že sa ich vzdá. Musí umožniť 30 irackým vedcom a ich rodinám odletieť na Cyprus na pohovor so zbrojnými inšpektormi OSN. O´Brien pred novinármi dodal, že iracká vláda sa musí vzdať antraxu a iných biologických a chemických zbraní. Bagdad musí tiež priznať, že vlastní bezposádkové lietadlo, ktorými môže na veľké oblasti rozprašovať chemické alebo biologické bojové látky. Na základe zverejnených požiadaviek pozorovatelia predpokladajú, že žiadať verejné uznanie viny bude pre Saddáma zrejme príliš veľa. Zdroj britskej vlády uviedol, že piatou podmienkou bude prijatie zákona, ktorý zakáže štátnym spoločnostiam vyrábať zakázané zbrane. Doterajšia iracká legislatíva to zakazuje len súkromným subjektom.