Služby prerastú priemysel

Na moderné technológie nemáme a tak to potom vyzerá

Štatistický úrad SR na konkrétnych číslach deklaruje rast priemyselnej výroby na Slovensku. Jej produkcia stúpla o 13,6 %. V priemyselnej výrobe sa v januári zvýšila produkcia o 18,5 percenta. Vyššiu produktivitu dosahujeme predovšetkým znižovaním stavu zamestnancov. Je to nevyhnutný krok, prezamestnanosť bola totiž sprievodnou jazvou na tvári najmä bývalých štátnych podnikov. Ekonomika ako celok však zatiaľ vykazuje rekordné nárasty zamestnanosti v privátnom sektore. Počet voľných pracovných miest je teraz v porovnaní s ostatnými uplynulými rokmi dosť vysoký. Znižovanie počtu zamestnancov v menej ziskových firmách môže súvisieť aj so zvyšovaním vstupných cien, ktoré tlačí na produktivitu práce. Trend by mal zároveň smerovať k zvyšovaniu platov zostávajúcich pracovníkov, keďže ich produktivita bude asi rásť. Tlak na produktivitu práce plynie hlavne zo zahraničia cez voľný obchod, ako aj cez ceny vstupov a núti nás špecializovať sa. Nižšia zamestnanosť však znižuje kúpyschopnosť, ako aj

životný štandard

občanov. Takisto fiškálna politika a jej tlak na úrokové sadzby komplikujú situáciu podnikov pri investovaní. Výsledky výskumu odborníkov z Ekonomickej univerzity Bratislava nepotrebujú komentár: podiel tržieb za tuzemský predaj nových alebo aspoň zdokonalených produktov predstavuje len 42,1 percenta. Znamená to, že príslušné podniky dosiahli väčšiu časť svojich tržieb (57,9 %) produktmi s nezmenenou technológiou. Konkurenčná schopnosť väčšiny kých subjektov na svetových trhoch ide dole vodou. Žiaľ, výskum ukázal aj to, že v odvetviach spracovateľského priemyslu máme skromných 17 % firiem inovujúcich, čiže takých, ktoré do praxe zaviedli nové produkty aj procesy. Inovačná schopnosť bola najvyššia u veľkých podnikov s 250 a viac zamestnancami - z nich inovovalo 43 %. Spomedzi stredných podnikov (s 50 až 249 zamestnancami) investovalo do inovácie iba 17 % a z malých podnikov (s 20 až 49 zamestnancami) dokázalo vyprodukovať a vložiť

peniaze do rozvoja

ani nie 8 %. Podľa Pavla Molnára z Katedry manažmentu výroby a logistiky EU totiž vývoj ekonomiky Slovenska do roku 2025 bude ovplyvňovať predovšetkým technicko-ekonomická a vôbec civilizačná transformácia. V praxi to za 15 až 20 rokov prinesie potlačenie významu reštrukturalizácie priemyslu, ktorá sprevádzala vo väčšine odvetví prepad produkčnej schopnosti. Novú fázu „strategickej reštrukturalizácie“ bude charakterizovať pokles významu priemyselnej výroby (v znižovaní jeho podielu na tvorbe HDP) na úkor rozvoja a skvalitňovania stále výraznejšie dominujúcich služieb. Nič na tom nemení ani fakt, že pokiaľ ide o tento rok, iba tretina firiem z oblasti služieb si trúfa dosiahnuť rastúci zisk po zdanení, tretina zrejme bude stagnovať, naopak, pokles zisku očakáva 30,8 % podnikov v sektore služieb. Tento rok bude ešte náročnejší ako vlaňajšok, a to aj pokiaľ ide o rast zamestnanosti. Dynamika domáceho dopytu v službách nebude veľmi vysoká, no z dlhodobého hľadiska treba rátať s rastúcou tendenciou. Dvadsať rokov je však veľmi dlhý čas na to, aby sme sa mohli už dnes alibisticky vyhovárať a spoliehať na to, že Slovensko na spoločnej mape Európy prestane figurovať ako priemyselne

vyspelá krajina,

že svoju priemyselnú slávu odloží do truhlice a na prerazenie bude mať jedinú schodnú cestu v rozvoji služieb, prípadne cestovného ruchu, vrátane agroturistiky.

Tibor Bucha

Koláč: 1. strana

Štruktúra inovujúcich podnikov ( % )

Inovácia produktu a procesu 51

Inovácia produktu 31

Inovácia procesu 18

Zdroj: Ekonomická univerzita Bratislava

Tab.

Vývoj produkcie priemyselnej výroby

(január 2003, v %)

Kovy a výrobky z kovov + 36,7

Spracovanie kože + 33,5

Guma a plasty + 31,3

Chémia, chemické vlákna + 23,4

Celulóza a papier + 22,5

Ťažba surovín + 15,2

Výroba textílií a odevov - 2,7

Výroba a rozvod elektriny, plynu a vody - 3,9

Zdroj: ŠÚ SR