PREDAJME AJ RIEKY

Viacerí odborníci poukazujú na nedostatky pripravovanej privatizácie Slovenských elektrární (SE). Kapitolou samou osebe sú vodné elektrárne. Už aj preto, že korytá riek i voda v nich tečúca sú majetkom štátu. Vyrábajú špičkovú (najdrahšiu) elektrickú energiu, ktorá ide k odberateľovi v čase najväčšej spotreby, preto je to najvýnosnejší obchod. Splatnosť investícií vodných elektrární po ich výstavbe je približne 10 rokov, pritom Ladce sú v prevádzke 66, Ilava 56 a Dubnica 53 rokov. Niektoré sme postavili ešte pred prvou svetovou vojnou. Všetky (vrátane Gabčíkova) sú už z národohospodárskeho hľadiska splatené a pri minimálnych nákladoch prinášajú štátu zisk, napríklad Gabčíkovo viac ako 3 mld. Sk ročne. Pri ustavičnom zvyšovaní cien elektrickej energie tento zisk exponenciálne narastie. Investor má dobre zrátané, že nebude „variť z vody“. Hoci ide o vodu. Vieme však, o čo môže prísť štát? O národnom bohatstve nehovoríme len z nejakej horlivosti: pri inštalovanom výkone 2574 MW predstavujú vodné elektrárne stále sa obnovujúci a najväčší domáci zdroj ekologicky čistej elektrickej energie s výkonom 7,36 mld. kWh. V klasických elektrárňach by sme na dosiahnutie takéhoto výkonu potrebovali 9,86 milióna ton hnedého uhlia. Skupina asi 50 odborníkov a vedeckých pracovníkov, budovateľov vodohospodárskych diel a Slovenský priehradný výbor pred časom písomne upozornili prezidenta SR R. Schustera, premiéra M. Dzurindu i predsedu NR SR P. Hrušovského, že privatizáciu najmä vodných elektrární považujú za nesprávny a nerozumný krok. Vnímajú ho ako

veľmi škodlivý

moment pre celú SR. Upozornili našich najvyšších predstaviteľov, že vodné elektrárne (osobitne o Vážsku kaskádu je enormný záujem) sa počas celého 20. storočia budovali na vodných tokoch, ktoré sú podľa článku 4 Ústavy SR vlastníctvom štátu. Pod pojmom „vodné toky“ sa pritom rozumie všetko, čo k nim patrí, teda koryto, ochranné hrádze, voda, ktorá nimi preteká vrátane potenciálu energie, pohyb ľadov a splavenín, vodné rastlinstvo a živočíšstvo. Nič z toho sa podľa platnej Ústavy SR nemôže predať súkromníkovi. Teda ani úsek rieky (napríklad Váhu), ktorého energetický potenciál sa využíva vo vodných elektrárňach na výrobu elektrickej energie, nemôže byť predmetom privatizácie. V kontexte na informácie o ôsmich prihlásených zahraničných firmách odborníci zdôrazňujú, že štát sa

stará a udržuje

vodné toky tak, aby aj pri extrémne veľkých prietokoch neohrozovali záplavami územia vrátane miest a sídlisk, komunikácií, priemyselných aglomerácií a pod. Neskrývajú obavy, že nový majiteľ bude, obrazne povedané, iba sedieť pri počítači, rátať vyrobené kilowatthodiny elektrickej energie a preratúvať ich na korunové hodnoty. V snahe maximalizovať zisk a skracovať návratnosť na privatizáciu vynaložených ostriedkov existuje reálna obava, že nebude venovať dostatočnú pozornosť spomínaným potenciálnym rizikám. Ak chceme deklarovať vlastnú múdrosť, poučiť by sme sa mohli na chybách druhých, v ČR privatizácia podnikov v povodí českých riek mala veľký podiel na katastrofálnych následkoch minuloročných povodní. To všetko a rad ďalších faktorov môže pôsobiť ako „moridlo“ na čistotu vôd s negatívnym dosahom na ich infiltráciu do podzemia, kde sa vytvárajú podzemné zásobárne pitnej vody, ako aj vody pre závlahy v poľnohospodárstve atď. Odborná verejnosť zastáva preto názor, že elektrickú energiu riek nie je možné využívať bez rešpektovania štátnych a národných záujmov, ktoré aj v rámci Európskej únie majú pred energetickým zhodnocovaním prioritu. Vedeckí pracovníci si kladú otázku, či by ktorýkoľvek privatizér bol schopný (a najmä ochotný) zodpovedne

zladiť záujmy,

veď nepochybne v nich dominuje rýchla návratnosť vynaložených prostriedkov, ziskovosť a celková efektívnosť investičného projektu s národohospodárskymi prioritami SR. V prípade privatizácie Gabčíkova upozorňujú vedci ešte jedno nebezpečenstvo: podľa nich by sa Gabčíkovo mohlo cez nastrčeného privatizéra dostať do vlastníctva partnera, s ktorým SR vedie dlhoročný spor o toto vodné dielo. A ešte niečo na záver: spotreba elektrickej energie sa má v EÚ zvýšiť o 70 %. Dobre vybudovaná energetická sústava Slovenska (už ako člena EÚ) by sa mohla efektívne uplatniť ako rovnocenný partner vyspelých európskych štátov, kde napríklad v Nemecku či vo Francúzsku si ponechávajú štátnu kontrolu nad využívaním elektrickej energie získanej z vodných tokov.

Charakteristika vodných elektrární SR

Splatnosť vodných elektrární 10 rokov

Množstvo vyrobenej elek. energie 7,361 mld kWh

Inštalovaný výkon 2574 MW

Ekvivalent 9,863 mil. ton hnedého uhlia

Elektráreň na hnedé uhlie 3,387 mil. ton popola/ročne

Pri 50-ročnej životnosti 169 mil. ton popola

Prínos VD Gabčíkovo 3 mld. Sk/ročne

Zdroj: MH SR

Tibor Bucha