Kto rýchlo dáva, dvakrát dáva

Na základe vašej výzvy s názvom Zmapujte korupciu zo dňa 23. 12. 2002 som sa rozhodol po veľmi dlhom zvažovaní vám napísať o jednom „lekárovi“. Tento „lekár“ ma vo februári 2000 presvedčil, že korupcia v zdravotníctve skutočne existuje. Dovtedy som tomu jednoducho odmietal uveriť. K tomuto „lekárovi“ som chodil od začiatku roku 2000 na pravidelné vyšetrenia. Vtedy som bol nezamestnaný, a to od novembra roku 1999, keď som od zamestnávateľa dostal výpoveď z dôvodu, že nemôžem pracovať na rizikovom pracovisku a v tom čase nemal údajne pre mňa iné uplatnenie.

Začiatkom februára 2000 pri kontrolnom vyšetrení „pán doktor“ vyhlásil, že podľa jeho názoru by som mohol naďalej pracovať u svojho bývalého zamestnávateľa, aj keď ide o rizikové pracovisko. Po tomto vyhlásení som mu priniesol od môjho bývalého a nádejného budúceho zamestnávateľa tlačivo, na ktorom mal potvrdiť, že môžem pracovať na rizikovom pracovisku. Zrazu začali problémy, o ktorých sa mi predtým v živote ani nesnívalo. „Pán doktor“ vyhlásil, že si musí predtým, než mi dá tak túžobne očakávané potvrdenie, preštudovať ešte nejaké podklady. Po niekoľkých dňoch som si prišiel pre tak dôležité tlačivo do jeho ordinácie. Znovu povedal, že ešte nemal čas, aby sa na materiály pozrel, aby som sa zastavil o niekoľko dní. Po ďalších asi 3-4 dňoch som bol v ordinácii znovu. Výsledok? „Pán doktor“ povedal, že potrebné materiály doma nenašiel, ale zatelefonuje svojmu kolegovi, s ktorým tento problém prekonzultuje. A vtedy mi konečne došlo, prečo „pán doktor“ nemohol potvrdiť pre mňa životne dôležitý dokument. Bol som bez práce, ale vo firme na mňa čakali. Tak som sa rozhodol urobiť niečo, čo sa odo mňa očakávalo, aj keď som si predtým v živote nemyslel, že by som to niekedy dokázal urobiť.

Z posledných 3000 Sk na účte som vybral 2000 Sk. Lenže ako na to? Nakoniec som ich priniesol v zalepenej obálke pred začiatkom pracovného času, dal ich sestre, ktorej som povedal, že je to ešte jedno tlačivo pre môjho budúceho zamestnávateľa. Po niekoľkých dňoch s obrovským strachom a hanbou, ale i s očakávaním som prišiel do ordinácie. „Pán doktor“ vyhlásil, že on nesie zodpovednosť za môj zdravotný stav, ale zdá sa, že môžem na rizikovom pracovisku naďalej pracovať a potvrdené tlačivo s jeho vyjadrením mi odovzdal.

Odvtedy prešli tri roky. Dodnes chodím pravidelne na kontrolné vyšetrenia k tomuto „lekárovi“. Inú možnosť ani nemám, pretože nepoznám v blízkom okolí iného lekára v tomto odbore. Dodnes sa hanbím, keď mi jeho tvár pripomenie, čo som urobil. Možno sa niekto bude diviť, prečo som sa rozhodol po troch rokoch o tom napísať. Veď ma nikto nenútil, ani nepýtal odo mňa peniaze, dal som mu ich dobrovoľne. Tak prečo? Pretože tento „lekár“ sa objavil na kandidátke istej strany pred komunálnymi voľbami ako kandidát za poslanca do miestneho parlamentu. To bol ten podnet. Veď lekár, ktorý bez rozmýšľania berie úplatky od ľudí v núdzi, a to si myslím, že sú všetci chorí ľudia, isto v tejto „bohumilej“ činnosti môže pokračovať. A čo bude robiť ako poslanec, ktorému dali svoj hlas, aby ich zastupoval pri riešení problémov mesta? A tak sa pánovi „doktorovi“ darí ďalej aj vďaka mojej zbabelosti (ale nielen mojej - čo je slabá útecha). Ak si bude takto privyrábať k svojmu „malému“ platu a hlavne ako poslanec mestského zastupiteľstva, určite nebude zastupovať záujmy ľudí, ale len a len svoje. Otázka znie dokedy. Asi dovtedy, než sa nájde jeden „hrdina“, ktorý verejne ukáže na praktiky tohto tieždoktora. Ja to jednoducho nedokážem. Je to chyba. Ak by ste chceli niečo z tohto uverejniť, žiadam vás, aby ste neuverejnili moje meno ani uvedeného „lekára“.

* Pisateľ tohto príbehu nie je anonymný, ale požiadal o nezverejnenie svojho mena a mena „hrdinu“ s titulom MUDr. Nie je vymyslený, keďže ho autor identifikoval.