Viac suverenity či viac vplyvu?

Eric van der Linden: EÚ - ekonomický obor, politický trpaslík

Na budúci rok v máji by sa malo Slovensko zaradiť medzi skupinu krajín, ktoré rozšíria členskú základňu Európskej únie. O tom, čo pre Slovákov vstup do EÚ môže znamenať, sme sa pýtali Jeho Excelencie veľvyslanca EÚ na Slovensku Erica van der Lindena.

* Predseda Európskeho parlamentu Pat Cox koncom januára uviedol, že Konvent o budúcnosti Európy bude veľkým úspechom. Naozaj to radikálne zmení usporiadanie rozširujúcej sa EÚ? A aké záruky by mali dostať malé krajiny ako Slovensko, že budú môcť v rozšírenej EÚ v dostatočnej miere ovplyvňovať vlastný osud?

- Slovensko je dobre zastúpené v práci Konventu. Napriek tomu, pre Slovákov, odhliadnuc od kompetencií inštitúcií, zjednodušovania zmlúv, implementácie kapitol a budovania ústavy EÚ, zostáva kľúčovou otázkou: Chceme, aby v EÚ prevládol tzv. komunitárny alebo medzivládny spôsob rozhodovania? Medzivládna metóda je tá, v rámci ktorej mnohé kompetencie zostávajú na pleciach jednotlivých krajín a ony potom rozhodujú za stolom, pri ktorom v blízkej budúcnosti bude 25 krajín, o tom, aké bude spoločné smerovanie. Komunitárny spôsob spočíva v posilňovaní inštitúcie, ktorú ja reprezentujem, ktorá doteraz - a verím, že tomu tak bude aj v budúcnosti - mala právo na samostatné iniciatívy. Európska komisia tiež pripravuje legislatívne návrhy, prijíma ich za prítomnosti všetkých komisárov rôznych národností a posiela ich ďalej do Európskej rady a parlamentu, kde sa o nich ďalej rokuje. Nakoniec sa, v závislosti od problému, sa rozhodnutia prijímajú buď jednoduchou väčšinou alebo jednohlasne.

Prvou vašou reakciou môže byť: Sme mladou, desaťročnou demokraciou, nechceme odovzdať príliš veľa kompetencií Bruselu. Chceme si zachovať suverenitu, prídeme do Bruselu a pred ostatnými 24 krajinami udrieme päsťou po stole a povieme, aké sú záujmy Slovenska. Takto funguje medzivládny spôsob riadenia. Vzniká tu dojem, že krajina si zachováva suverenitu, ale podľa môjho názoru v skutočnosti má menší vplyv na prípravu legislatívy ako v prípade komunitárnej metódy. Prečo? Pri medzivládnom spôsobe rozhodovania sedíte medzi veľkým počtom malých a niekoľkými veľkými krajinami. Veľké krajiny obyčajne nie sú ochotné ustúpiť. Ak ani vy nie ste ochotný ustúpiť, ocitnete sa pod tlakom. Čiže ocitnete sa v situácii, že vám povedia: Dobre, keď v tomto bode nechcete ustúpiť, pripravte sa, že Vám obmedzíme toto, toto a toto... Zámerne trochu zjednodušujem, ale takto to naozaj môže fungovať v reálnom živote.

Komunitárny spôsob rozhodovania má viaceré výhody. Ľudia v EK nerozmýšľajú pri navrhovaní legislatívy v intenciách národných záujmov. Naopak, snažia sa skĺbiť najširšie záujmy. Potom tieto návrhy prechádzajú ďalšími filtrami, aby sa dostali ku komisárom, ktorí zastupujú každú krajinu. Čiže predtým, ako návrh legislatívy opustí Európsku komisiu, preskúmajú ho z rozličných uhlov, z hľadiska rôznych záujmov a rôznych členských krajín. Myslím si, že pre SR a ďalšie menšie krajiny je toto lepší, výhodnejší spôsob rozhodovania. Ak si zvolíte medzivládnu metódu rozhodovania, máte viac suverenity, ale menej vplyvu.

* Sú však aj hlasy, ktoré vyčítajú Európskej komisii, že nie je dostatočne demokratická, že podlieha nedostatočnej kontrole...

- My posielame návrhy len keď ide o spoločný záujem. Chceme umožniť členským krajinám, aby konali spôsobom, ktorý zodpovedá ich potrebám. Nepredkladáme návrhy na stôl, pokiaľ to nie je nevyhnutné. V skutočnosti to robíme, len keď nás o to požiadajú členské krajiny. EK prichádza s iniciatívami, ale tieto sa zakladajú na rozhovoroch s členskými krajinami. Je tu permanentný dialóg. A pokiaľ ide o legitimitu, do procesu tvorby legislatívy vstupuje aj Európsky parlament, tiež je tu Európska rada, ktorá prijíma rozhodnutia. A Európsku radu tvoria demokraticky zvolení zástupcovia členských krajín. Členov Európskej komisie schvaľuje Európsky parlament na návrh domovskej krajiny. Takže nemôžete povedať, že je úplne nelegitímna.

* V kandidátskych krajinách sa objavujú obavy, že reforma inštitúcií skončí ešte pred ich vstupom do EÚ, takže nebudú mať dostatočný dosah na formovanie únie...

- Výsledok Konventu musí schváliť medzivládna konferencia a je naozaj možné, že medzivládna konferencia prijme rozhodnutie pred vstupom nových členov do únie. Áno, je to možné. Ale ako sa rozhodlo na summite v Kodani, kandidátske krajiny budú plne participovať na práci medzivládnej konferencie. Tak, kde je problém?

* Po Poliakoch sa o prácu v európskych inštitúciách prihlásilo najviac Slovákov, percentuálne dokonca najviac zo všetkých kandidátskych krajín. Prekvapil vás tento vysoký záujem?

- Áno, sú to pôsobivé čísla. Keď porovnávam dve kandidátske krajiny, v ktorých som pôsobil - Slovensko a Slovinsko, len malý počet Slovincov sa uchádzal o tieto posty, kým v prípade SR išlo o tisíce. Myslím si, že poznám dôvod, prečo je tomu tak. Po prvé: miera nezamestnanosti je tu omnoho vyššia a životný štandard je zasa oveľa nižší - 75 % priemeru EÚ v prípade Slovinska oproti asi 50 % priemeru EÚ v prípade SR. Ďalej, na Slovensku má EÚ väčšiu podporu ako vo väčšine ďalších kandidátskych krajín. Takže ma neprekvapilo to, že vysoké percento Slovákov prejavilo záujem, prekvapilo ma, že toto percento bolo až tak neuveriteľne vysoké... Do určitej miery to môže znamenať, že ľudia tu nie sú ľahostajní voči riadeniu ekonomiky krajiny. Inými slovami, kladú si otázky o budúcnosti.

* Spojené štáty americké boli svojho času taviacim kotlom národov a národností. Spájajúca sa Európa však nechce „roztopiť“ kultúrnu a národnú identitu svojich členov, na druhej strane však chce prebrať od každého to najhodnotnejšie a najživotaschopnejšie tak, aby ekonomicky konkurovala „tandemu“ USA - Japonsko, dokonca ho po roku 2010 predbehla. Neznie to príliš utopicky?

- Neviem, či môžeme povedať, že existuje tandem USA - Japonsko. Japonsko súťaží so Spojenými štátmi rovnako, ako súťaží s Európou. Všetci navzájom súťažíme. A výhodou súťaže je, že tlačí ceny smerom nadol a zvyšuje kvalitu produktov, čo je v záujme zákazníkov. Našim problémom nie je ani tak ekonomika, myslím si, že spolu môžeme vytvoriť veľký trh, najväčší na svete. Často sa hovorí, že sme ekonomickým obrom, ale politickým trpaslíkom. Na určitých úrovniach môžeme sledovať delenie v rámci EÚ, čo mi je naozaj ľúto. To len ukazuje, že si musíme dobre rozmyslieť, či už v rámci Konventu alebo medzivládnej konferencie, ako chceme mať zorganizovanú spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku. Je tu celá séria ďalších otázok, je to komplexný problém. A dnešok nie je práve najlepším príkladom harmonického, homogénneho uvažovania a konania.

Pokiaľ ide o porovnávanie americkej a európskej identity, Európa má inú históriu so silne vybudovanou identitou v jednotlivých krajinách. Preto je jedným zo základných bodov EÚ snaha, aby národné identity pretrvali, aby neboli ohrozené. Má to kľúčový význam aj pre menšie krajiny, ktoré sa môžu obávať, že ich pohltí harmonizovaná európska kultúra. Myslím si, že tieto obavy sa nenaplnia. V skutočnosti sa budeme snažiť dať dokopy najhodnotnejšie a najpozitívnejšie aspekty v jednotlivých krajinách a posilniť tak úniu.

* Lisabonský proces predvída, že EÚ sa stane najkonkurencieschopnejšou ekonomikou na svete do roku 2010. Myslíte si, že sú tieto stanovené ciele reálne?

- Viac musíme investovať do vedy a výskumu, keďže v tomto smere robíme omnoho menej ako USA. Ak naďalej zostaneme pod ich úrovňou investícií, najmä vo vede a výskume, potom bude veľmi ťažké dosiahnuť stanovené ciele. No latku si musíme stavať vysoko. Pravda, negatívny ekonomický cyklus, ktorému v súčasnosti čelíme, nenahráva tomuto typu investícií.

* Európska únia stojí pred koncipovaním rozpočtového rámca na roky 2007 až 2013. V tomto smere by mohlo dôjsť k viacerým konfliktom. Na jednej strane sú tu chudobnejšie členské krajiny, ktoré by nechceli prísť o svoj kúsok koláča. Potom sú tu bohatšie krajiny na čele s Nemeckom, ktoré čelí recesii a nie je ochotné zvýšiť svoj príspevok do rozpočtu. Nakoniec sú tu noví členovia so svojimi víziami prosperity. Myslíte si, že tu vôbec existuje priestor pre kompromis?

- Musí byť. EÚ vždy fungovala vďaka kompromisom. Na druhej strane sú požiadavky, ktoré možno smerovať na adresu Nemecka, najmä ak v krajine nedôjde k zotaveniu ekonomiky do roku 2006. Dovtedy stále zostávajú tri roky a som presvedčený, že Nemecko dovtedy nebude v takých problémoch, ako je dnes. V každom prípade sa tu stretávame so súťažou medzi členskými krajinami, ktorá sa týka dvoch hlavných rozpočtových kategórií - poľnohospodárstva a regionálnej podpory. Ako už viete, Francúzsko a Nemecko sa viac-menej dohodli na financovaní poľnohospodárstva do roku 2013. Zároveň sa však stretávame so situáciou, že potreba regionálneho rozvoja v budúcich členských krajinách je veľmi veľká. Čiže doterajší najväčší poberatelia regionálnej pomoci - Španielsko, Grécko, Portugalsko a južná časť Talianska - prídu o časť tejto finančnej podpory. Musia počítať, že časť ich koláča je zjedená. Na druhej strane by som osobne nestaval na ochotu Nemecka položiť na stôl viac peňazí.

Čiže kompromis sa musí nájsť, a bude to tvrdý kompromis. Do určitej miery máte výsledok vo vlastných rukách. Ak sa krajiny náležite pripravia na čerpanie finančných prostriedkov z fondov EÚ určených na regionálny rozvoj v období 2004 až 2006 a úplne ich využijú, budú mať lepšiu východiskovú pozíciu. Ak nebudú schopné v dostatočnej miere čerpať finančné prostriedky z fondov, bude pre vás ťažšie získať viac peňazí.

* Vojna v Iraku by zasiahla európsku ekonomiku oveľa ťažšie než americkú, konštatoval pred dvoma týždňami rakúsky Hospodársky výskumný ústav WIFO. USA ekonomicky získajú, lebo vojenské výdavky prudko vzrastú, čo bude mať expanzívny účinok na dopyt. Vojna vyústi do spomalenia medzinárodnej ekonomiky. Obmedzí sa súkromná spotreba, oneskoria sa firemné investície a burzy zaznamenajú ďalšie straty. Európu postihnú všetky tri faktory. Má EÚ pripravené scenáre na ochranu svojej ekonomiky?

- Nevidel som túto správu a neviem, na základe akých hypotéz je zostavená. Ale som presvedčený, že moji kolegovia v Bruseli, generálny riaditeľ pre ekonomiku a financie sa pozrie bližšie na túto otázku. Len tak všeobecne môžem súhlasiť s názormi, že eventuálna vojna pravdepodobne viac postihne Európsku úniu ako Spojené štáty. Sú tu aj ďalšie faktory. Sú tu napríklad utečenci. UNHCR očakáva, že v dôsledku konfliktu bude 500 000 až 2 milióny utečencov. A tí nepôjdu do vzdialených Spojených štátov, ale do bližšej Európy. Vyžiada si to nemalé náklady a bude to destabilizujúci faktor.

Rastislav Boldocký

Iaromír Novák