Slzy nám nikto nepoutiera

Poľnohospodárstvo potrebuje najmä stabilitu a nie časté zmeny

Naši poľnohospodári zväčša nemajú dostatok informácií, aby si presnejšie vedeli prepočítať vlastnú konkurencieschopnosť po vstupe do EÚ. Podniky nemajú dostatočnú informačnú základňu na to, aby už teraz mohli určiť, ktoré aktivity budú pre nich o rok-dva výhodné. Pravidlá EÚ sú jasné, rovnako aj výsledky rokovaní v Kodani, ale mnohé veci zahaľuje tajomstvo. Vláda doteraz napríklad nedeklarovala, či vyrovná platby, ktoré nedala únia, ale čo zároveň umožnila vykryť z národných rozpočtov. Podnikatelia na pôde preto žiadajú, aby sa kabinet viac venoval ozajstným „chlebovým“ otázkam našej ekonomiky a integrácie. V tejto súvislosti sme oslovili predsedov popredných poľnohospodárskych družstiev a spýtali sa ich, či sú informácie o integrácii dostatočné a čo od tohto kroku očakávajú.

„Všeobecné informácie - čo a ako bude - sú, ale aby sme vedeli robiť konkrétne projekty, k tomu stále nedošlo. Myslím si, že veľa z predvstupových fondov sa nebude môcť využívať, ale nie našou vinou,“ hovorí predseda poľnohospodárskeho družstva v Močenku (okres Šaľa) Ing. Štefan Bleho..

„Počítali sme s rýchlejšou ponukou informácií na tieto témy. My napríklad nemôžeme použiť z predvstupového programu SAPARD nič. Z priorít, ktoré obsahuje, nič nemáme, lebo sa nevenujeme ani chovu oviec, ani kôz, nemáme sady, vinice ani hydinu. Chováme ošípané, hovädzí dobytok, takže nám je SAPARD nanič.“ Predseda hovorí o mimoriadne veľkej recesii poľnohospodárstva. Ceny komodít klesajú, neexistuje cenová úhrada produktov. „V Európskej únii by sme však už chceli byť, lebo v nej sú stabilné podmienky. Ale je možné, že sa ich nedožijeme.“ Konštatuje, že

výkupné ceny

mlieka klesajú, niekoľko týždňov klesajú aj ceny potravinárskej pšenice. „Ledva sú na úrovni 4000 korún za tonu, čo bolo pred tridsiatimi rokmi, a to isté je pri kukurici. Na Slovensku sú anomálie, ktoré neviem vysvetliť. Napríklad to, že vlani som dostal za kilogram bravčového mäsa 45 korún a teraz len 33. Ale v obchode stála tá istá šunka 165 korún a teraz 167. Tomu nerozumiem. Obávam sa, že je o tom už neskoro hovoriť, lebo ani ministerstvo, ani vláda v tomto už nepomôžu. Vyrieši to liberalizovaný trh, podniky zanikajú, ale stále akoby tomu nikto neveril.“

Predseda roľníckeho družstva v Čereňanoch (okres Prievidza) Ladislav Mašlonka hovorí: „Čo teraz poľnohospodári zažívajú, sa podobá prísloviu ťani prišiť, ani prilátaťŤ. Všetky ceny vstupov - za vodu, plyn, elektrickú energiu a čokoľvek ďalšie ťdržia vás za uzduŤ. Keď chcete nakúpiť osivá, tak vám pošlú dve predfaktúry a poprosia, aby ste zaplatili. Ak nezaplatíte, nedostanete osivo ani chemikálie, hnojivá, nedostanete vôbec nič. Keď však predám obilie, mlieko, mäso, tak sa musím doprosovať svojich vlastných peňazí. Dá sa to vôbec pochopiť? Je to povedané polopatisticky, ale taký je stav.“ Predseda má obavy o dotácie, ktoré všetci túžobne očakávajú. Momentálne sa u nich na poliach robiť ešte nedá, čo im teraz síce

nahráva do kariet,

ale ak im zadržia platby, tak nevie, ako bude. „Neviem, ako to robia v Rakúsku, ale asi preferujú výrobu a potom riešia sociálny program. Ja si kladiem za prvoradú povinnosť riešiť výplaty, a keď ostanú peniaze, tak to delím medzi jednotlivé úseky a robíme, čo sa dá,“ uviedol L. Mašlonka.

„Nemôžeme očakávať, že keď nebudeme mať výsledky, tak nás Európska únia zachráni. Nie ona nás zlikviduje, my sami sa zničíme,“ konštatuje Ing. Miroslav Belanský, predseda poľnohospodárskeho družstva v Zavare (okres Trnava). Podľa jeho názoru informačná kampaň o vstupe do únie sa rozprúdila, ale mohla prísť o niečo skôr. „Kto však chce, tak si potrebné podklady nájde. Náš Agroinštitút (v Nitre) to má naštudované, prednášky docenta Jozefa Dvonča mnohým otvárajú oči. Čo sa týka Európskej únie, už keby bola včera. Tam by sme mali nádeji, že sa všetko zlepší. Vstupom do EÚ však nemôžeme očakávať slávobránu a hodenie venca na krk. Ale ani pesimizmom nič nevyriešime. Keď sa vedeli s problémami vyrovnať Íri, Taliani a únia ich vytiahla tam, kde sú, tak podobne by to malo byť aj u nás. Na druhej strane je na nás, aby sme si

doma urobili

väčší poriadok. Vláda by si mala doplatky na priame platby vziať ako svoj záväzok a nie - ak budú financie, tak dostaneme, ak nie, tak nedostaneme. S čím sa potom dá kalkulovať? Keby všetko v hospodárstve fungovalo a len poľnohospodárstvo by bolo problémové, tak by sa to ľahko vyriešilo.“ M. Belanský tvrdí, že agrokomplex potrebuje dlhodobú kontinuitu a stabilitu. Nepovažuje za šťastné, že v poľnohospodárskej politike dochádza na Slovensku k častým zmenám. „Každý, kto príde (do vlády), si myslí, že musí nastúpiť novú cestu.“ Investície sú dlhodobé, nemožno raz povedať to a inokedy niečo iné.

Vladimír Turanský