Rast HDP prekvapil

Údaje o vývoji slovenskej ekonomiky v 4. štvrťroku, ktoré včera zverejnil Štatistický úrad SR, potešili ekonómov. Najväčším prekvapením sa stal rast reálneho hrubého domáceho produktu, ktorý výrazne prekonal očakávania analytikov. HDP v 4. štvrťroku stúpol v stálych cenách o 5,4 %, pričom odhady sa pohybovali len okolo 3,8 %. Za celý minulý rok dosiahol rast HDP 4,4 % a o 0,4 percentuálneho bodu prekonal pôvodné predpoklady. Táto úroveň bola zároveň najvyššia od roku 1997. Slovensko sa vďaka tomu stalo najrýchlejšie rastúcou ekonomikou v regióne a prekonalo aj krajiny Európskej únie. Štatistický úrad včera zverejnil aj predpoveď na 1. polrok 2003, keď by mal HDP dosiahnuť medziročný nárast vo výške 4,8 %.

Najväčším ťahúňom domáceho produktu bola spotreba domácností, ktorá sa vlani v porovnaní s rokom 2001 zvýšila o 5,4 %. Podľa analytika Poštovej banky Michala Džačovského to bolo podmienené okrem sezónnych faktorov aj rozvojom bankových služieb a spotrebných úverov. Zároveň je podľa neho „pozitívnym signálom nižší rast konečnej spotreby štátnej správy, ktorá už nezaznamenala také vysoké rasty ako v predošlých dvoch rokoch“. Výraznou mierou sa zaslúžila o vzostup HDP aj tvorba hrubého kapitálu, ktorej medziročný nárast vlani dosiahol úroveň 4,1 %. Podobne sa zlepšilo aj saldo zahraničného obchodu, keď vývoz vzrástol v porovnaní s dovozom výraznejšie.

Silné čísla dali Národnej banke Slovenska určitý priestor na manévrovanie. Ak by boli výsledky slabšie, zosilnel by tlak na centrálnu banku, čo sa týka skresania úrokových sadzieb. To by síce na jednej strane zvýšilo spotrebu a pomohlo tak rastu ekonomiky, ale na druhej strane by sa zväčšil aj nápor na infláciu. NBS má teraz naopak možnosť so znížením úrokov počkať na vhodnejší čas. Výsledky totiž naznačili aj to, že posilnenie koruny by nemuselo mať na vývoz až taký negatívny vplyv, ako sa predpokladalo, a je teda možné, že banka už nebude v budúcnosti toľko zasahovať s úmyslom oslabiť slovenskú korunu.

Štatistický úrad okrem toho zverejnil aj ďalšie ekonomické ukazovatele. Priemerná nominálna mzda sa medziročne zvýšila o 9,3 % z 12 365 na 13 511 korún. Po zohľadnení vplyvu inflácie stúpli reálne platy o 5,8 %. Najviac peňazí, podobne ako v predošlom období, dostávali zamestnanci v sektore peňažníctva a poisťovníctva. Hneď za nimi nasledovalo odvetvie výroby a rozvodu elektriny, plynu a vody. Naopak, najnižšiu mzdu mali pracovníci v ostatných verejných, sociálnych a osobných službách.

Klesla aj miera nezamestnanosti, keď sa vlani v porovnaní s predošlým rokom znížila o 0,7 percentuálneho bodu na 18,5 %. K 31. decembru dosiahla nezamestnanosť 17,4 %. Naopak, počet ľudí, ktorí sú zamestnaní, sa v štvrtom kvartáli v medziročnom porovnaní zvýšil o 0,5 % a dosiahol 2,151 milióna osôb.

Výsledky za minulý rok sú optimistické. Až najbližšie obdobie však ukáže, či radosť z nich bola iba prechodná alebo Slovensko nabralo definitívny trend, ktorý mu prinesie prosperitu a priblíži výraznejšie životnú úroveň občanov k tej, ktorú už v súčasnosti dosahuje Európska únia.

Michal Mušák